Slovenskí vedci vynašli inovatívny polovodičový detektor vodíka s vysokou citlivosťou a nízkymi výrobnými nákladmi.
Senzor vodíka, ktorý vyvinuli experimentálni fyzici z Univerzity Komenského v Bratislave (UK), je unikátny aj tým, že dokáže na rozdiel od iných takýchto zariadení pracovať dokonca aj pri bežnej izbovej teplote.
Jeho význam zvýrazňuje skutočnosť, že vodíkový pohon je v hľadáčiku veľkých svetových automobiliek a vodík je považovaný za palivo budúcnosti. A práve vyvinutý detektor môže zvýšiť bezpečnosť a zároveň znížiť náklady v tejto oblasti. Jednoduchosť riešenia nového senzora z UK má vplyv aj na to, že sa u neho predpokladajú veľmi nízke výrobné náklady (rádovo jednotky eur), pričom náklady na výrobu v súčasnosti produkovaných senzorov sú často mnohonásobne vyššie.
Schopnosť nového detektora vodíka pracovať pri bežnej (izbovej) teplote spolu s jeho vysokou citlivosťou ho robí široko použiteľným. V rámci dlhodobého výskumu od roku 2008 tím pod vedením fyzika prof. RNDr. Andreja Plecenika, DrSc., z Katedry experimentálnej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK prekonal závažný nedostatok v súčasnosti bežne vyrábaných polovodičových detektorov plynov, ktorým je najmä ich vysoká pracovná teplota, ktorá sa zvyčajne pohybuje na úrovni 200 – 400 °C, respektíve veľmi nízka citlivosť pri izbovej teplote. Potreba zvýšenej pracovnej teploty doteraz existujúcich detektorov výrazne zvyšuje spotrebu energie a teda nie je možná ich dlhodobá prevádzka v malých prenosných zariadeniach. Taktiež má vplyv na ich dlhodobú stabilitu a v niektorých prípadoch obmedzuje ich použitie v zápalnom a výbušnom prostredí.
„Novo vyvinutý detektor je založený na jednoduchom princípe," hovorí prof. A. Plecenik z Univerzity Komenského. „Meria sa elektrický odpor medzi dvoma elektródami, medzi ktorými je plynovocitlivá tenká vrstva s hrúbkou niekoľko desiatok nanometrov. Pre vysokú citlivosť tohto senzora aj pri izbovej teplote je dôležité, že šírka hornej elektródy je na úrovni približne 100 nanometrov, resp. menej. V takýchto nanoštruktúrach sa už výrazne prejavujú efekty prebiehajúce na nano-škále a práve vďaka tomu má tento senzor takéto výnimočné vlastnosti. Aj keď predpokladáme, že tento senzor bude selektívne citlivý najmä na vodík, dá sa očakávať, že po zmene niektorých parametrov bude schopný detekovať aj iné plyny, napr. metán v baniach," vysvetľuje fyzik UK.
Jeho použiteľnosť bude teda široká, keďže okrem áut sa vodík používa aj v potravinárskom, chemickom, elektronickom a farmaceutickom priemysle, pri zváraní a rezaní. Schopnosť detekovať aj iné plyny rozsah jeho použitia ešte rozširuje.