Hyundai i40 prišiel na trh netradične najskôr v karosárskej verzii kombi. Sedan, ktorý nasledoval s časovým odstupom, sme vyskúšali s manuálnou i automatickou prevodovkou.
Zamierili sme rovno na čelo hierarchie a vlajkovú loď značky Hyundai sme testovali vo vrcholnej výbave Premium s dieselovým motorom 1.7 CRDi v silnejšej verzii 100 kW (136 k). A aby toho nebolo málo, prevzali sme dve vozidlá – so 6-stupňovou manuálnou a automatickou prevodovkou.
Vodca svorky klasických osobných vozidiel značky mieri do sféry manažérskych limuzín, pričom bude svojho budúceho majiteľa rozmaznávať všetkou predstaviteľnou výbavou. Či už ide o bezpečnosť alebo komfort, zoznam verzie Premium je taký rozsiahly, že ho nebudeme ani otvárať. Spomeňme iba deväť (!) airbagov, vyhrievané predné i zadné a ventilované predné kožené sedadlá, vyhrievaný volant alebo navigáciu s vydarenou grafikou.
Voľba srdcom i rozumom
Ale aj keby sme sedan dostali do rúk úplne „oholený" bez akejkoľvek výbavy, stále by bodoval dizajnom palubnej dosky, pohodlím na predných, ale aj zadných sedadlách, kde sa priestor pre nohy dá porovnať asi iba so Škodou Superb. Vydaril sa aj dizajn karosérie, chválime zadné partie s prvkami s nádychom luxusu. Nedá mi nespomenúť čisto subjektívny dojem, avšak podložený stovkami kilometrov: mal som možnosť jazdiť aj kombi, ale sedan pre mňa vyžaruje silnejší pocit kvalitného auta. Môže byť spôsobený väčšou tuhosťou karosérie, menším objemom priestoru v kabíne a tým odlišnými akustickými prejavmi – každopádne, moja voľba je jasná.
Batožinový priestor manažér v práci príliš nerieši, pri súkromných cestách s rodinou už áno. Sedan ponúka 525 litrov, veľkú plochu, no menšiu výšku. Skriňu neodveziete ani po sklopení sedadiel, no vzniknutý otvor je dosť veľký nielen pre lyže. Pre niektorých užívateľov to však môže byť limitujúcim faktorom, pre ktorý sa rozhodnú pre kombi.
Rovnocenní hráči
Hyundai sa vzhľadom na emisné normy a downsizing rozhodol nasadiť v i40 dieselový motor s objemom 1685 cm3. Výkon 100 kW (136 k) sa vyrovná dvojlitrovým agregátom konkurencie, maximum krútiaceho momentu je k dispozícii od 2000 otáčok. Tomu zodpovedá aj prejav prepĺňaného štvorvalca: ak chcete akcelerovať, treba ho vytočiť nad túto hodnotu. Neznamená to však, že by sa nedalo plynule jazdiť pod nižším zaťažením.
Charakter motora rešpektuje aj automatická prevodovka: kým pri plavbe mestom či okreskami drží otáčky nízko, pri prepnutí do športového režimu ich nepustí pod cca 2200, aby bolo auto pripravené na zrýchlenie. Samozrejme, voľba je vždy vo vašich rukách, pretože aj pri automate viete radiť krídelkami pod volantom.
Zaujímavé sú rozdiely v spotrebe, ktoré udáva výrobca pre obe prevodovky. Kým v meste má auto s manuálom jazdiť za 5,3 litra na sto, s automatom si vraj pýta o takmer dva litre viac. My sme sa s ním však dostali pod sedem, s nemecky presne radiacou manuálnou prevodovkou si auto vypýtalo 6,2 litra. Mimo mesta boli spotreby takisto vyrovnané, zhruba na úrovni 5,5 až šiestich litrov, podľa typu ciest a premávky. Naša voľba by preto padla na automat vzhľadom na komfort i veľmi dobré radenie.
A aby sme nezabudli: z hľadiska nákladov je príťažlivým bonusom k autu päťročná záruka bez limitu najazdených kilometrov.
