Mercedes-Benz zasa raz zabral a s novou triedou C (W205) ukázal všetkým v strednej triede chrbát. Minimálne, čo sa nových technológií a aerodynamiky týka.
Môže si každý rozprávať čo chce, no Mercedes-Benz disponuje kapitálom, aký momentálne nik nemá. A nebavíme sa len o peniazoch, tých je v automobilke tiež pravdepodobne dosť, reč je skôr o možnostiach vývoja, skúsenostiach a vôbec všetkom, čo s autami súvisí. Jasné, bankové kontá kórejských a dnes už aj mnohých čínskych automobilových koncernov ten zo Štuttgardtu možno prekonajú, Nemci však disponujú niečím, čo ostatným chýba – históriou a skúsenosťami pretavenými do sériových áut. Efektivita vývoja, to je pomenovanie javu, ktorým Mercedes-Benz valcuje konkurenciu. Potrebujete dôkaz? Tu je - nová trieda C.
Na vymenovanie všetkých jej nových technológií z oblasti metalurgie, spájania materiálov, konštrukcie pohonu, komfortu a bezpečnosti tu nie je miesto. Bolo by to príliš dlhé a pre niekoho aj trochu nudné čítanie, pre stručné zhrnutie preto stačí napísať, že je opäť o čosi väčšia, jej rázvor narástol o 80 mm, návrhári zapracovali na celkovej aerodynamike (nielen na mediálne najznámejšej veličine, ktorou je tak často spomínaný koeficient aerodynamického odporu), efektivite pohonu a po vlastnej skúsenosti musíme uznať, že aj na využití vnútorného priestoru. Testovali sme verziu, ktorá bude podľa všetkého patriť k najpredávanejším. Tvorí pomyselný stred ponuky a na prvý pohľad ide o šedú myšku v modelovom rade novej triedy C – naftový sedan C 220 BlueTEC. Importér ju však okorenil niekoľkými príplatkovými prvkami a predovšetkým pneumatickým pružením Airmatic, ktorý robí z tohto mercedesu úplne iné auto. Nejde len o komfort pruženia, vďaka Airmaticu má auto viac tvárí (komfortnú aj dynamickú), po zodvihnutí podvozku o 25 mm s ním viete vyskočiť na vyšší obrubník a v reálnej premávke je úspornejšie, než jeho konvenční súrodenci (samo počas jazdy znižuje svetlú výšku auta o 15 mm, čím zmenšuje aerodynamický odpor aj reálnu spotrebu na diaľnici). S motorom v našom prípade spolupracovala príplatková automatická prevodovka 7G-Tronic Plus (ide o klasický automat s hydrodynamickým meničom).
Kabína novej triedy C je príjemným miestom pre život, jej materiály sú na úrovni, z detailov dýcha prémiový charakter a už letmý pohľad na všetky tie tlačidlá a displeje dáva tušiť, že auto doslova preteká bezpečnostnou a komfortnou výbavou. Úprimne, čakali ste snáď niečo iné? My nie, skôr nás zaujímalo, ako je na tom jeho kabína v otázke priestrannosti. Pozdĺžne uložený motor a zadný pohon predsa len vnútornému miestu neprajú a nie je žiadnym tajomstvom, že prémiové limuzíny s klasickým usporiadaním pohonu (motor vpredu, pohon zadných kolies) ponukou miesta za konkurenciou s priečne uloženými motormi zaostávajú. Ak porovnáme „céčko" povedzme s novým Passatom, šírkou interiéru Mercedes na VW čosi stráca (šírkou v lakťoch je na tom Passat na predných sedadlách o 55 mm lepšie, vzadu je rozdiel podobný. Pre lepšiu predstavu, na šírku je to v „céčku" približne rovnaké ako v Octavii III), rozdiel je však aj v pozdĺžnom smere, tu Mercedes na Volkswagen s priečne uloženým motorom stráca približne 4 centimetre (priestor na kolená zadných cestujúcich). Zaujímavé však je, že spoza volantu, či na ostatných miestach, sme počas testu menšie proporcie kabíny Mercedesu nijak nevnímali. Skrátka, presne tam, kde sme to potrebovali nám za každých okolností ponúkol dosť miesta a nepôsobil stiesnene (testovaný kus si k tomu vizuálne pomáhal aj svetlým čalúnením kabíny). Problém sme nemali dokonca ani s miestom pre hlavu, či polohou sedenia na zadných sedadlách. Zabudnite však na cestovanie v trojici, obrovský stredový tunel robí z „céčka" prakticky štvormiestne auto. Ak ho v rýchlosti porovnáme s BMW 3, v Mercedese je miesta predsa len o čosi viac.
To, že tu nič nevŕzga, je v tomto segmente hádam samozrejmosť, pochváliť však musíme výborné ambientné osvetlenie kabíny. V noci vôbec neruší a celý interiér je osvetlený príjemným a nenúteným svetlom. Keď sme už pri interiéri, musíme spomenúť zavesenie dverí na pántoch s ložiskami. Dvere sa preto otvárajú s ľahkosťou, akú nedokážu predviesť ani veľké luxusné limuzíny. Zarazil náš však hluk od motora. Samotný agregát sa nám hlučný nezdal, šlo skôr o rezonancie, ktoré sa pri nízkych otáčkach šírili skeletom karosérie. Ktovie, pravú príčinu odhaliť nevieme, pravdou však je, že hlučnejším motorom sa prejavovala aj predchádzajúca generácia „céčka". Chcete ešte nejaký postreh? Krásne to tu voňalo. Tak Mercedesovsky. Možno sa to zdá smiešne, ale vôňa, charakteristická vôňa, je pre auto veľmi dôležitá. Majitelia Mercedesov určite vedia, o čom hovoríme.
Už prvé kilometre testu naznačili, že s príplatkovým vzduchovým pružením je „céčko" veľmi pohodlným autom. Jasné, môžete si ho objednať s konvenčnými oceľovými pružinami a tušíme, že ani tak chybu neurobíte, s pneumatickým podvozkom Airmatic pod zadkom je to však iná káva. Na dlhých vlnách sa vznáša ako lietajúci koberec a na rozbitých úsekoch len ticho bubnuje do karosérie. Rana sa ozve len pri rýchlom vyvesení (náhle odľahčenie kolesa až po dolný doraz). Dôležitejšia ako komfort je však schopnosť podvozku rýchlo sa prispôsobiť aktuálnej situácii. Ak ho máte nastavený povedzme v režime Comfort (okrem neho sú k dispozícii Individual, Sport, Sport+) a musíte urobiť náhly vyhýbací manéver, namiesto salta do priekopy Mercedes v spolupráci s Airmaticom a stabilizačným systémom náhle pritvrdí a zo šlamastiky vymanévruje s rovnakou rozvahou, ako keby ste ho mali prepnutý v športovom režime. Ak sa situácia upokojí, znova zmäkne a vystrašenej posádke dopraje pôvodný komfort.
Toto auto je celkovo skôr komfortným prepravníkom, než športovou limuzínou. Zvláda aj dynamickú jazdu, v režime Sport+ dokonca prejaví atletické vlohy, ak ho však začnete príliš tlačiť k múru a požadovať nedôstojne rýchle zmeny smeru, v oblúkoch začne prejavovať nedotáčavosť. Nie sú to nijak prehnané maniere, či prejav vzdoru, naopak, spoza volantu to cítite skôr ako nenápadné pozdvihnutie obočia a džentlmenské varovanie, že s tým máte prestať. To však už letíte tempom, ktoré je vo väčšine prípadov ďaleko za hranicou legálnych rýchlostných limitov. S podvozkom výborne spolupracuje aj riadenie, je presné, aj okolo stredovej polohy cítite väzbu s prednými kolesami a v celej dráhe volantu kladie správny odpor. Aj keď má volant medzi dorazmi len 2,25 otáčky, nie je problém udržiavať priamy smer aj bez výrazného sústredenia (častý problém áut s príliš strmým riadením).
Mercedes-Benz C 220 BlueTEC sa v otázke pohonu spolieha na naftový štvorvalec OM651 s pomerne veľkorysým objemom 2,1 l. A aj keď sa môže na dnešné pomery zdať jeho objem až príliš veľkorysý, v skutočnosti nahráva konštruktérom do kariet. Z väčšieho objemu totiž dostanú výkon „čistejšou" cestou a vytvorené spaliny nemusia dočisťovať tak intenzívne, ako pri maoobjemových motoroch s vyššími špecifickými výkonmi. Sú v tom Mercedese veru prefíkaní. Testovaný motor (Euro 6) si navyše pomáha vstrekovaním močoviny (AdBlue), vďaka ktorej pracuje efektívnejšie, podáva lepšie výkony a ešte pritom aj menej žerie. Že ide o zázrak? Ani nie, jednoducho povedané, ak nebudete motor neustále dusiť vlastnými spalinami (cez EGR okruh), dovolíte mu poriadne sa nadýchnuť a vytvoriť emisie, ktoré následne zlikvidujete pomocou AdBlue, odmení sa vám vyšším výkonom, pružnosťou a z toho vyplývajúcou nižšou reálnou spotrebou.
Štandardom tejto verzie je šesťstupňová manuálna prevodovka, v našom aute však s motorom spolupracovala známa sedemstupňová automatická prevodovka 7G-Tronic Plus. Ide o tandem dobre známy z viacerých modelov značky a rovnako ako tam, aj tu sa prejavuje skôr komfortnejším ako športovým charakterom. Ak zvolíte režim Sport či Sport+, automat si okamžite o stupeň podradí a vyženie otáčky o čosi vyššie. Zrýchlia sa však aj reakcie prevodovky na pokyny plynového pedálu a Mercedes okamžite pôsobí akosi pripravenejšie a pohotovejšie. Ani v režime Sport+ sa však z neho vyslovený dravec nestane. Prevodové stupne radí rýchlejšie, volant kladie väčší odpor a pruženie nepustiť karosériu do náklonov, stále však ostáva predovšetkým pohodlným naftovým sedanom. Aj keď treba uznať, že veľmi svižným sedanom.
Dostať z jeho motora maximum, nedá takmer žiadnu prácu. Prepínačom AGILITY zvolíte správny režim, pridáte plyn a nechať pracovať elektroniku auta za vás. Práve týmto je Mercedes-Benz už roky povestný. Výkony vám dopraje bez toho, aby ste sa museli za jeho volantom výraznejšie snažiť. Nepovažujeme to však za škodu, k charakteru Mercedesu to náramne pasuje a pôsobí ako jeho prirodzená schopnosť. Optimálne je teda zvoliť komfortný režim a nechať sa bezstarostne unášať na vlne bezodného krútiaceho momentu. Jeho 400 Nm síce rekordy netrhá, no pri pokojnom cestovaní dovoľuje prevodovke udržiavať otáčky aj tesne nad hranicou tisíc otáčok. Kedysi pre naftové motory nemysliteľné sa dnes stáva realitou a vďaka kyvadlovému tlmiču torzných kmitov na dvojhmotovom zotrvačníku prevodovky 7G-Tronic Plus dokáže nové „céčko" naozaj plávať krajinou v otáčkach nižších, než maloobjemové prepĺňané benzínové motory. Najvyšší prevodový stupeň (VII.) si „céčko" zaradí už tesne nad tempom 90 km/h a nechá motor odvaľovať na 1250 otáčkach. Úžasné je však to, že ani po pridaní plynu nemá tendenciu podraďovať a zrýchli na sedmičku (samozrejme nie v režime Sport). V režime Eco ho musíte k podradeniu vyprovokovať až poriadne razantným stlačením plynu, aj to až po sekundách váhania. Treba byť na to pripravení, inak budete z oneskorených reakcií ekologicky naladenej prevodovky nepríjemne zaskočení. Páčkami pod volantom si našťastie viete v ktoromkoľvek momente pomôcť.
To, čo však toto auto počas jazdy oddeľuje od konkurencie asi najviditeľnejšie, je výborná aerodynamika. Vzduchom sa skutočne prerezáva s neuveriteľnou ľahkosťou, ktorá sa okrem ticha v kabíne odráža aj v reálnej nízkej spotrebe. Najmarkantnejšie je to na diaľnici, kde si pri tempe 130 km/h (1950 ot./min.) Mercedes pýtal len necelých 5 l nafty na sto kilometrov. Ak sme spomalili na 90 km/h (1250 ot./min.), spotreba klesla dokonca pod štvorlitrovú hranicu. A to sa pritom bavíme o veľkom štvorvalci spojenom s plnohodnotnou automatickou prevodovkou. Výborne si však „Céčko" počínalo aj na testovacom okruhu, ktorý prešlo priemernou rýchlosťou 65 km/h s priemernou spotrebou 4,4 l/100 km. Len pre zaujímavosť sme vytiahli Mercedes na rovnaký úsek ako Citroën C5 2.0 HDi Cross Tourer a aj keď ide okrem motorov a ich výkonov v podstate o neporovnateľné autá, zarazilo nás, že na úseku, kde dokázal Citroën s motorom 2.0 HDi jazdiť za 6,5 l/100 km, to Mercedes dokázal ešte o 2,4 l/100 km úspornejšie. Spotreba v meste samozrejme závisí od hustoty premávky a razantnosti rozjazdov, v priemere sme sa však po Bratislave vozili asi za sedem litrov.