Test: Citroën C-Elysée PureTech 72

0
0
0
s2smodern

Základný trojvalec 1.2 VTi (s obchodným označením PureTech 72) sa dodáva len v prvých dvoch výbavách.Jednoduchší sedan dnes nenájdete, tri valce, jednoduchý podvozok a žiadne pozlátka či rozšafnosti, ktoré by časom majiteľovi len komplikovali život. Robustná konštrukcia z neho robí akýsi novodobý „žigulák".


Pre Citroën C-Elysée platí v zásade to isté, čo pre nedávno testovaný Peugeot 301. Ide o technicky totožné auto líšiace sa len logom na karosérii a mierne pozmeneným výrazom. Či sa však budeme baviť o Citroëne alebo Peugeote, s príplatkovou metalízou, hliníkovými diskami a kabínou v najvyššej výbave výborne maskujú svoj robotnícky pôvod a nechávajú vyniknúť vyvážené tvary a účelné, no oku lahodiace línie. Veľký kufor nepôsobí rušivo a ani pri pohľade zozadu nemáte vyslovene pocit, že tu niečo nesedí. Pri detailnejšom pohľade pomerne rýchlo odhalíte zameranie na nízku výrobnú cenu, no nič z toho nepôsobí rušivo a majiteľa neprezentuje ako človeka, čo nemá na viac.

Citroën navyše ponúka možnosť auto vyšperkovať príplatkovými paketmi s chrómovanými doplnkami karosérie, spomínanou metalízou, či luxusnejšou výbavou. Chudobná pritom nie je ani ponuka motorov, k dispozícii sú dva benzínové a jeden naftový motor. Vyskúšali sme základný benzínový trojvalec 1.2 VTi s výkonom 53 kW (72 k).

Predné svetlomety do hmly máte pri strednej výbave v cene. Výhodou trojpriestorovej karosérie sedan je jej principiálna pevnosť. Aj to jeden z dôvodov obľuby sedanov v krajinách so zlými cestami (karoséria klasického hatchbacku by sa v ťažkých podmienkach veľmi rýchlo unavila). Karoséria Citroënu C-Elysée má súčiniteľ aerodynamického odporu 0,32.
Strednú výbavu (v prípade motorizácie PureTech 72 vrcholnú) spoznáte aj podľa vonkajších kľučiek lakovaných farbou karosérie. Verziu PureTech 72 kúpite štandardne výlučne s plechovými 15-palcovými diskami a okrasnými krytmi. Zliatinové disky môžete mať tiež, musíte si za ne však priplatiť 350 eur. Tu sa nehrá na žiadny imidž, namiesto denných LED svetiel tu v oddelenej parabole počas jazdy svietia klasické lacné žiarovky.


Sadnite doň a ani pri prvom pohľade nemáte pocit, že sa tu šetrilo. Áno, kde tu vidieť nezakrytú skrutku, volant si nastavíte len výškovo a väčšina plastov je tvrdých, no zvolené farby, povrchy a predovšetkým tvarovanie palubnej dosky prezrádza, že návrhárom nešlo len o strohú účelnosť. Auto si pritom zachováva aspekty praktického auta na každý deň. Prístroje majú dobrú čitateľnosť (chýba tu však teplomer chladiacej kvapaliny), plasty ľahko vyčistíte a miesta je tu vo všetkých smeroch dosť. Platí to aj o zadných sedadlách, kde v pozdĺžnom smere C-Elysée konkuruje dokonca aj Škode Rapid (Dacia Logan sa v tomto parametri na Citroën nechytá). Na hlavu však C-Elysée trochu stráca, nad zadnými sedadlami je tu totiž o 20 mm menej miesta ako v Rapide, Logan ho prekonáva dokonca až o 45 mm.

Dobrý je aj prístup do kufra. Veko batožinového priestoru síce otvoríte len diaľkovým ovládaním, alebo tlačidlom na palubnej doske, no po odistení samo pár centimetrov povyskočí a otvára sa veľmi ľahko. Musíte ho však otvoriť dokorán, inak má tendenciu padať späť. Často nám pri vyberaní vecí z kufra padlo na hlavu.

Palubná doska z jedného kusu plastu počas jazdy nevŕzgala, ani nevydávala žiadne pazvuky. Jej plasty sú tvrdé, no na pohľad vôbec nevyzerajú ako lacno. Solídna je aj kvalita dielenského spracovania. Veko kufra nemá vlastný mikrospínač, otvoriť ho musíte týmto tlačidlom na palubnej doske, alebo priamo diaľkovým ovládaním. Takto majú kufre istené najmä autá smerujúce na rozvojové trhy (jedným z dôvodov je aj bezpečnosť, kufor sa nedá na križovatke otvoriť a vykradnúť). Manuálna klimatizácia s digitálnym zobrazovaním je výsadou najdrahších verzií Allure. V nižšej výbave si teplotu nastavujete klasickým otočným ovládačom.
Priestorom na zadných sedadlách (v pozdĺžnom smere) C-Elysée s o 5 mm prekonáva aj Škodu Rapid. Týmto Citroën v našich očiach stráca – hlavové opierky na zadnom operadle sú nízke a ochránie jedine tak deti. Normálnemu dospelému by v prípade nárazu zozadu v skutočnosti veľmi nepomohli. Prostredný cestujúci žiadnu hlavovú opierku nedostal. Batožinový priestor poteší objemom 560 l a praktickým tvarom. Prístup doň je, vzhľadom na koncepciu karosérie, pochopiteľne horší.


Turbodiesel 1.6 HDi je pre C-Elysée viac než dôstojným pohonom. Nejde pritom o žiadnu výbehovú verziu, ale poslednú evolúciu tohto agregátu (DV6D) používajúcu zjednodušený osemventilový rozvod poháňaný remeňom so životnosťou 160 000 km. Interval výmen motorového oleja je podľa prevádzkových podmienok 20 až 30 000 km. Podľa predstaviteľov automobilky je aj vstrekovací systém (common-rail Bosch s max. vstrekovacím tlakom 1700 Barov) prispôsobený (materiálovo) na použitie nafty štandardnej kvalitatívnej úrovne cieľových krajín. Čo si pod tým presne predstaviť, ťažko povedať, no už len snaha v tejto oblasti sa dnes cení. Pohotovostná hmotnosť naftovej verzie je len 1095 kg, takže jeho výkon autu bohato stačí (s benzínovým motorom 1.6 VTi je Peugeot 301 ľahší len o 5 kg, trojvalec 1.2 VTi znamená úsporu 75 kg). Len sa pripravte na to, že ho je v kabíne počuť trochu viac. Pravdepodobným dôvodom je skromnejšie využitie zvukovoizolačných materiálov, možno aj iná konštrukcia samotnej karosérie, stále je však utlmený dosť na to, aby vás ani na dlhých cestách nijako neobťažoval. Viac ako samotný zvuk bude pre budúcich majiteľov dôležitá jeho spotreba. S nie celkom zabehnutým autom (v čase testu malo len 7000 km) sme testovaciu trasu z Banskej Bystrice do Revúcej absolvovali s priemernou spotrebou 4,2 l/100 km, pri ustálenom tempe 90 km/h si pýtal len tri litre a ani pri diaľničnej rýchlosti 130 km/h sa nedostal cez šesťlitrovú spotrebu.

Vysokozdvihový trojvalec PureTech 72 (EB2M) využíva vstrekovanie Valeo V46 (rovnako ako väčší motor PureTech 115). Výfukom je otočený smerom dopredu. Tým, že je agregát otočený Olejový filter je zospodu veľmi dobre prístupný. Zároveň je pred poškodením počas jazdy chránený oceľovou olejovou vaňou.
Teleso katalyzátora je hneď za výfukovými zvodmi. Našťastie je v motorovom priestore dosť voľného miesta na cirkuláciu vzduchu a dochladzovanie jeho okolia. S pákou päťstupňovej manuálnej prevodovky sa radí komfortne. Dlhšie dráhy nevadia, horšie je, že spiatočku sa nám nie vždy podarilo zaradiť na prvýkrát (museli sme znova vytláčať spojkový pedál). Výkonový diagram prezrádza mimoriadne pružnú charakteristiku motora (na atmosférický motor má agregát PureTech 72 max. krútiaci moment k dispozícii až nečakane nízko).


Nečakajte žiadne sofistikované nápravy, namiesto nich vám C-Elysée ponúkne úprimnosť jednoduchej konštrukcie so vzperami MacPherson vpredu a zadnou nápravou s vlečenými ramenami spojenými torznou priečkou. Zavesenia fungujú výborne a na rozbitých slovenských cestách rýchlo pochopíte, kam Citroën príjemne vláčnym ladením podvozku mieri. Znie to možno obyčajne, no z komfortu sa dávno stal nedostatkový tovar a v reálnom živote v podstate nič viac nepotrebujete. Testovaný sedan bol skutočne už pri pomalom tempe veľmi komfortný a jeho tlmiče nekládli ani pri bežnej jazde na dierach takmer žiadny odpor. Auto preto plavne prekonávalo väčšinu nerovností na ceste a vďaka veľkému prepruženiu a pneumatikám s rozumným profilom ostávalo vyslovene tiché. Žiadny nepatričný buchot od náprav, len tiché a dobre tlmené bubnovanie kolies o hrany dier.

Na hladkom asfalte drží Citroën ako prilepený, v rýchlych zákrutách síce predvádza výrazné bočné náklony, no tie sami o sebe nie sú dôvodom na paniku. Ak idete plynulo, auto je aj v oblúku stabilné a diaľničné zákruty zvláda podobne suverénne ako akýkoľvek iný kompakt. Trochu horšie je to až pri vyhýbacích manévroch, kedy sa rýchlo prenesie hmotnosť z jednej strany na druhú a sériové tlmiče nestihnú zareagovať. Ak pritom nebodaj trafíte nejakú dieru, jednoduchý podvozok situáciu neustojí a celé auto odskočí. Pozor si treba dať aj pri jazde s plným kufrom. Na sérii dlhších vĺn dokáže ťažký zadný previs rozkývať auto tak, že nad ním stratia tlmiče kontrolu a pri rýchlej jazde dokáže zadné pruženie „sadnúť" na dorazy. Ak sa tak stane, trochu to auto zozadu nakopne a ak ste uprostred zákruty, vyžiada si korekciu smeru volantom. Riadenie však nie je prehnane ostré (čo je v tomto prípade výhodou) a udržiavanie zvolenej stopy nemalo ani pre priemerného vodiča predstavovať žiadny zásadný problém.

Vyslovene nervózne začne byť auto až vtedy, ako ho začnete na náročných technických úsekoch tlačiť na hranu. Nie je žiadnym športovcom a radšej vyznáva jazdu uvoľneným tempom, neznamená to však, že by sa nevedel ponáhľať. Len pri tom stratí nadhľad a začne nervózne zametať zadkom. Problematickejšie sa javí aj citlivé dávkovanie bŕzd. Odhadnúť jemnú hranicu medzi prirodzenou priľnavosťou a zásahmi ABS nie je najmä na rozbitých úsekoch jednoduché. V porovnaní s nedávno testovaným Pugeotom 301 1.6 HDi je benzínové C-Elysée o 75 kg ľahší (celá úspora je navyše nad prednou nápravou), že by sa to však nejakým zásadným spôsobom prejavovalo pri bežnej jazde, tvrdiť nemôžeme. Ak s ním pôjdete na doraz, s ľahkým celohliníkovým trojvalcom skutočne zatočí o čosi ochotnejšie, než s ťažším naftovým štvorvalcom, väčšina z klientov si to však vôbec nevšimne. Na to dáme krk.

Testované auto jazdilo na zimných pneumatikách BFGoodrich G-Force 185/65 R 15. Priečne spodné ramená prednej nápravy tvoria oceľové výlisky s oddeliteľným čapom. Z oceľového plechu je aj pomocný rám prednej nápravy. Masívne rozvidlenie ramena (na strane uchytenia do nápravnice) prezrádza dôraz na pevnosť celého zavesenia.
Pohľad na tvarové riešenie pomocného rámu prednej nápravy. Výfukové potrubie má jednoduchý rovný tvar. Pri neskorších výmenách by tak nemal mechanikom komplikovať život. Pohľad na vlečené pozdĺžne rameno zadnej jednoduchej nápravy (ramená spojené torznou priečkou).

 

Tabuľka - technické údaje
Tabuľka - rozmery 

ABM LogoCMYK

FLEET firemné automobily: online magazín pre stratégie riadenia firemných flotíl