Čierna Hora je pre štandardného motoristu krajinou nie veľmi vzdialenou od našej každodennej rutiny, ale aj tak o nej mnohí veľa nevedia. Už názov Čierna Hora znie tak tajomne, poďme ju teda spolu preskúmať.

Väčšina ľudí vníma Čiernu Horu ako klasickú dovolenkovú prímorskú destináciu, ktorou aj skutočne je. Mestá a dedinky na pobreží lákajú dovolenkárov k typickým jadranským plážam, ktoré už majú väčšinou veľmi slušné vybavenie a často poskytujú aj primeraný luxus. Staré centrá miest ako Kotor, Budva alebo Bar dýchajú históriou a nezameniteľnou atmosférou úzkych uličiek vydláždených kameňmi. Pre tých, ktorí hľadajú niečo iné, bude možno zaujímavé, že v ústí rieky Bojana, na ostrove Ada Bojana blízko Albánskych hraníc, je dokonca jedno z najznámejších nudistických centier v Európe.

Kotor a Národný park Lovčen
Čierna Hora však dokáže okrem klasickej prímorskej dovolenky a oddychu ponúknuť oveľa viac. Stačí sa vzdialiť len kúsok od pobrežia a nad Kotorskýmzálivom, na druhom najvyššom vrchu národného parku Lovčen, nájdete biele mramorové mauzóleum venované poetovi a národnému dejateľovi Njegošovi. Čerešničkou na torte je nádherná vyhliadka za mauzóleom, z ktorej v prípade dobrých podmienok vidieť skoro celú krajinu, od Kotorského zálivu na západe, až po Shkoderské jazero na východe. A to celé je prístupné po asfaltovej ceste, takže sa pohodlne doveziete až na parkovisko, odkiaľ vás 461 bielych schodov dovedie až k vstupu do mauzólea a na panoramatickú vyhliadku. Ak sa na toto dramatické a zároveň čarovné miesto vydáte priamo z Kotora, užijete si stúpanie úzkou, pôvodne starou vojenskou cestou, ktorá sa kľukatí v 25 prudkých zákrutách. Každá z nich poskytuje neuveriteľné výhľady na Kotorský záliv pod vami. Národný park Lovčen je len ochutnávkou zaujímavostí a prírodných krás Čiernej Hory, za ďalšími je však potrebné vydať sa severnejšie. V súčasnosti to už nie je žiadny problém, pretože Čiernohorci v poslednom období výrazne zlepšili kvalitu ciest a prejsť celou krajinou akýmkoľvek smerom zaberie len pár hodín.

Od pláží na sever
Cestou na sever, medzi hlavným mestom Podgoricou a mestom Nikšič, stojí za zastávku Manastir Ostrog. Je to krásny biely kostol a kláštor vytesaný v skalnom brale vo výške 900 metrov nad morom a pozornejší pozorovateľ si ho všimne už z hlavnej cesty vedúcej údolím. Je to najznámejšie pútnické miesto pravoslávnej cirkvi, ktorá je v Čiernej Hore najrozšírenejším náboženstvom. Ak si chcete užiť návštevu tohto miesta bez veľkých davov, naplánujte si návštevu na pracovný deň. Ak ale chcete zažiť atmosféru pútnického miesta so všetkým, čo k 
tom patrí, príďte v sobotu večer alebo v nedeľu ráno. Nádvorie kláštora je plné čakajúcich veriacich. Z horného parkoviska je to ku kláštoru štvrť hodinka po kamenných schodoch. Ak chcete preveriť svoje odhodlanie a fyzickú kondíciu, odstavte auto na spodnom parkovisku 
pri dolnom kláštore a užite si polhodinový úmorný výšľap. Ďalšiu významnú náboženskú skupinu tu tvoria Moslimovia a úplne bežne vidno mešity s bielymi štíhlymi minaretmi, ktorým v noci LED svetlá dokážu dať najrôznejšie farby.

Divoké hory
Za mestom Nikšič v smere na Žabljak už začínajú vysoké a divoké hory, tie nás vedú k národnému parku Durmitor, ktorý je malým rajom pre turistov a lezcov. Nie všetci holdujú fyzickej aktivite, ale Durmitor dopraje potešenie oka aj pre mototuristov. Národným parkom vedie od Žabljaku v smere na Plužine úzka, ale pomerne kvalitná asfaltka s úžasnými panoramatickými výhľadmi, lemovaná miestami, kde sa dá atmosféra vysokohorského prostredia alpského typu nasávať na štýlových drevených lavičkách. Za osadou Trsa cesta v serpentínach prudko padá do kaňonu, ktorého dno tvorí Pivské jazero. Jeho tyrkysovú vodu zadržiava impozantný múr priehrady Mratinje. Cesta okolo jazera je sama o sebe vďaka množstvu skalných tunelov jedinečným zážitkom a pre jej jedinečnosť ju radi využívame na vstup do krajiny cez hraničný prechod Ščepan Polje, ktorý sa nachádza pri sútoku riek Piva a Tara. Rieky v tejto oblasti sú nezvyčajne číre, majú zaujímavú tyrkysovú farbu a sú atraktívne pre vyznávačov vodných športov. Brehy Tary lemujú raftingové kempy a počas sezóny na rieke nonstop vidieť množstvo raftov a kajakov. Rátajte však s tým, že kúpeľ v Tare je mimoriadne chladivý aj uprostred leta. Jediným väčším mestom a administratívnym centrom v oblasti Durmitora je mesto Žabljak, ktoré poskytuje dostatok ubytovacích kapacít. V zime je vyhľadávaným strediskom zimných športov a v lete je základňou pre turistické výlety do okolia. Najznámejší je pravdepodobne výstup na najvyššiu horu pohoria Bobotov Kuk s výškou 2523 metrov, ktorý zaberie asi 6 hodín. Okrem náročnejších túr k horským štítom a ľadovcovým jazerám za trochu nenáročnej turistiky stojí napríklad vyhliadka Čurovac nad kaňonom Tary. Vyhliadka by sa mala nachádzať v najvyššom bode kaňonu. Podľa Wikipédie je kaňon Tara najhlbším kaňonom Európy a druhým najhlbším kaňonom sveta. Rieka Tara prerezáva pohorie Durmitor od mestečka Mojkovac po hraničný prechod Ščepan Polje a v jednom mieste ju preklenuje pozoruhodný 370 metrov dlhý most, ktorého 5 oblúkov sa vypína 150 metrov nad hladinou rieky. Adrenalisti si určite radi vyskúšajú skĺznutie na zipline, ktorých tu v sezóne nájdete hneď niekoľko. Okrem už spomínanej panoramatickej cesty medzi Trsou a Žabljakom, ktorá prechádza južnou časťou pohoria, existuje tiež menej známa severná trasa, ktorá bola pôvodne zjazdná len terénnym autom, alebo motocyklom, ale je už pár rokov tiež upravená aj vyasfaltovaná a poskytuje krásne výhľady na kaňon Tary a jeho okolie. Cez osadu Trsa tvoria s južnou trasou celistvý okruh. Ak si však musíte z nejakého dôvodu na prejazd vybrať len jednu z nich – voľte južnú.

Nádherné albánske pohraničie
Pre milovníkov nedotknutej prírody sa východne od Durmitora, medzi mestami Mojkovac a Kolašin nachádza jeden z troch posledných európskych pralesov Biogradska Gora a turisticky zaujímavý je aj kaňon ľadovo chladivej riečky Mrtvice, ktorý nájdete o kúsok južnejšie v smere na Podgoricu. Osobitnú pozornosť a niekoľkodňový výlet si určite zaslúži Albánske pohraničie, ktoré tvorí v oblasti Plav pohorie Prokletije a nad Shkoderským jazerom Pohorie Komovi. Do tohto prostredia sa však už viac hodí offroad vozidlo, alebo aspoň SUV s pohonom 4x4, aj keď domáci obyvatelia to bez problémov zvládajú na starých Golfoch, ktoré sú v Čiernej Hore mimoriadne obľúbené. Pohoria Prokletije a Komovi tvoria neprístupnú hranicu medzi Čiernou Horou a Albánskom, ktorú ani nemá veľký význam strážiť, takže tu žiadne ploty a 
policajtov nenájdete. Odlišná situácia je na hranici s Kosovom, kde sa môžete stále stretnúť s pašerákmi a odporúča sa tu veľmi dôsledne dodržiavať pokyny polície, pretože za ich neuposlúchnutie je možné vyslúžiť si aj pobyt na miestnej policajnej stanici. Do Albánska 
vás tu vpustí len hraničný prechod Bashkimi, z ktorého sa ku Shkoderskému jazeru dostanete po známej ceste SH20. V niektorých prameňoch je ešte stále uvádzaná medzi najnebezpečnejšími cestami sveta, aj keď je už z veľkej časti za posledné roky upravená a vyasfaltovaná.
Túto cestu je vhodné využiť aj na presun z oblasti Plav k moru a do Podgorice, je to zaujímavejšia a pravdepodobne už aj rýchlejšia alternatíva k Čiernohorským cestám v tejto oblasti. Z jednoduchšie prístupných miest národného parku Prokletije je zaujímavé údolie Ropojana, v ktorom stúpa šotolinová cesta z dedinky Vusanje ku skalnatým štítom a plesám na hranici s Albánskom. Pozoruhodný je tu život riečky, ktorá sa derie na povrch v mohutnom vývere z hĺbky zeme (Savino Oko, alebo tiež Oko Skakavice), aby o pár stoviek metrov skočila do útrob zeme vodopádom Grlja a o ďalších niekoľko stoviek metrov sa znovuzrodí na úpätí kopca v Alipašových prameňoch. Čierna Hora toho ponúka oveľa viac, my tu však naše virtuálne putovanie ukončíme a ponecháme niečo aj na vaše vlastné objavovanie. Na cestu vám ale ešte pribalíme pár užitočných rád: Policajné hliadky sú tu všadeprítomné a dohliadajú na dodržiavanie predpisov, najmä na povolenú rýchlosť, ktorá je v meste 50 km/h, mimo mesta 80 km/h, ak nie je dopravnou značkou určené inak. Povinné sú bezpečnostné pásy a celodenné svietenie. Zakázané je telefonovanie počas jazdy a údajne aj šoférovanie bez oblečenia na hornej časti tela.