Výsledky v nárazových testoch a k nim pridružených bezpečnostných disciplínach Euro NCAP nenechávajú chladným žiadneho zodpovedného fleet manažéra. Má však šancu rozhodovať aj nové, ekologicky zamerané hodnotenie Green NCAP?
Crash testy Euro NCAP, spolu s ďalšími bezpečnostnými posudkami, ktoré tvoria ich celkový balík, nedostali svoju reputáciu zadarmo. V histórii prekonali aj ozaj kritické momenty, ktoré ich prinútili významne sprísniť metodiku hodnotenia a pozastaviť „rozdávanie hviezdičiek zadarmo“. Dnes si už asi žiaden výrobca osobných áut, ktorý chce seriózne uspieť na trhu, netrúfne ignorovať toho hodnotenie. Ako však zareagujú automobilky, a následne aj zákazníci, vrátane tých fleetových, na novú iniciatívu NCAP (New Car Assessment Programme, t. j. program hodnotenia nových áut), ktorá si do mena pridala veľavýznamný prívlastok „Green“?
Prísnejšie než stanovuje zákon
Green NCAP charakterizuje samu seba ako „nezávislú iniciatívu, ktorá presadzuje vývoj čistých, energeticky efektívnych a pre životné prostredie neškodných automobilov.“ Aj toto nové hodnotenie má výslednú formu hviezdičiek, s najvyšším počtom piatich. Tie má dostať automobil, ktorý „maximalizuje redukciu svojich vlastných škodlivých emisií znečisťujúcich látok a skleníkových plynov a zároveň funguje pri minimalizovanej spotrebe fosílnych palív a/alebo maximalizovanej energetickej efektívnosti v podmienkach reálnej prevádzky.“
Z predošlej vety by sme obzvlášť chceli vypichnúť slová „reálna prevádzka“. Emisné normy totiž v minulosti zožali zaslúženú vlnu kritiky za to, že svoje hodnoty produkovali iba v laboratórnych testoch, ktorých metodike, z pohľadu relevantnosti pre skutočný svet, veľmi rýchlo rástla brada. Ako nás teda Green NCAP presvedčí o svojej „reálnosti“?
Súčasťou testov Green NCAP sú aj merania pomocou reálneho prenosného zariadenia, inštalovaného na vozidlo, s rozsahom presahujúcim minimálne legislatívne limity. Ich základom síce sú zákonom predpísané reálne emisné testy RDE (viac v predošlom vydaní nášho magazínu), Green NCAP ich však posúva ešte ďalej a pri teste simuluje aj dopravné situácie a podmienky okolia, ktoré možno nie sú extra časté, ale sú celkom reálne. Na príklad, pre porovnanie: povinné testy RDE sú relevantné pre nadmorské výšky 0-700 metrov, kým Green NCAP skúša až rozsah 0-1300 metrov. Širší je aj rozsah teplôt: od -7 do +35 °C, verzus 0 až +30 °C.
Testuje sa aj v laboratóriu, s využitím výhod kontrolovaného a regulovaného prostredia pre maximálnu možnú relevantnosť porovnania. Aj tu je základom nová metodika WLTP, o ktorej sme písali v predošlom čísle, Green NCAP však prehlasuje, že svoju verziu testovacej procedúry uskutočňuje v „realistickejších hraničných podmienkach.“ Napríklad všetky testy vykonáva pri okolitej teplote 14 °C, ktorú považuje za oveľa bližšiu k európskemu priemeru. K tomu pridáva realistickejšie hmotnostné zaťaženie vozidla a zapnuté bežne používané systémy, ako napríklad predné svetlomety či klimatizáciu. A rozširuje tiež testovanie výfukového systému na viaceré režimy vozidla so studenými aj teplými štartmi v štandardnom, ekologickom aj športovom režime, vrátane diaľničného cyklu. Merajú sa emisie aj spotreba paliva.
Hviezdy, vzduch a efektivita
Hodnotenie Green NCAP má viacero levelov. Ten hlavný je označený počtom hviezd, od najhoršej nuly do najlepších päť. Je to sumarizácia výsledku vozidla z hľadiska indexov čistého vzduchu (Clean Air Index – CAI) a energetickej efektivity (Energy Efficiency Index – EEI). Hviezdičkové skóre sa vždy odvíja od toho horšieho zo spomenutých dvoch indexov: Ak aj v jednom dopadlo hodnotenie dobre, ale v druhom nie, tak hviezdy hasnú. Toto má brániť snahe o optimalizáciu jednej oblasti na úkor druhej.
Clean Air Index hodnotí formou zisku z maxima desiatich bodov emisný profil vozidla, teda mieru, v ktorej vypúšťa škodlivé plyny, ale aj časticové emisie. Sledujú sa nespálené uhľovodíky, oxid uhoľnatý, oxidy dusíka a pevné častice. Energy Efficiency Index udeľuje takisto body z najviac desiatich, za efektivitu, s akou sa energia mení na pohon vozidla. Čím je index vyšší, tým menej energie je potrebnej na jednotku vzdialenosti a vozidlo je efektívnejšie. Efektivitu však nehodnotí Green NCAP iba podľa motora, ale berie do úvahy aj ďalšie straty pri transformácii energie na pohyb, napríklad straty v prevodovke alebo diferenciáloch, aerodynamický odpor, valivý odpor alebo hmotnosť vozidla. Tak sa napríklad môže stať, že čisto elektrické vozidlo, ktoré za CAI index utŕži plný bodový zásah, stratí body v indexe EEI, podľa vyššie uvedeného komplexného pohľadu na premenu energie na pohyb.
Ale späť k hviezdičkám.... Green NCAP upozorňuje ešte na dva dôležité detaily. Po prvé: Hodnotenie platí vždy iba pre konkrétny uvedený výkonový variant, prípadne dokonca na jeho variant, spĺňajúci odlišnú emisnú normu (v praxi to demonštruje dvoma Fordmi Fiesta, ktoré sa líšia emisnou normou motora a dopadnú veľmi rozdielne). Tým sa líši od zákonom požadovaného hodnotenia, ktoré sa odvíja od minimálneho výkonu „rodiny motorov“. A po druhé: Náročnosť hodnotenia bude s časom stúpať, čiže 5-hviezdičkové auto z roku 2022 bude lepšie než 5-hviezdičkové z aktuálnej úvodnej série roka 2019. Preto vyzýva všetkých, čo budú sledovať výsledky, aby si odsledovali aj vývoj metodiky hodnotenia. Už teraz napríklad avizuje, že okrem indexov CAI a EEI sa zrejme v budúcnosti zahrnie do hodnotenia aj tretí index, posudzujúci emisie skleníkových plynov (CO2, metán a pod.).
Koho a kde testujú?
Systém, akým vyberá Green NCAP autá na testovanie, zatiaľ nie je možné posúdiť z prvej série, v ktorej je iba 12 vozidiel, ako na to upozorňuje aj samotná táto nová iniciatíva. Proklamuje však ambíciu testovať ich čo najviac a k doterajším prvým benzínovým, naftovým a elektrickým pridať aj hybridné. A tiež vyberať z čo najrozličnejších veľkostných segmentov aj typov karosérie.
V snahe o objektívnosť neberie Green NCAP autá priamo od výrobcov, ale z autopožičovní, kde sa zameriava na dobre udržiavané exempláre s nízkym nájazdom, ideálne krátko po zábehu. A takisto nevyužíva na testovanie kapacity výrobcov áut, ale nezávislé laboratóriá, napríklad v autokluboch, spotrebiteľských organizáciách či technických univerzitách, z ktorých žiadne nemá prepojenie na automobilky.
Hodnotíme? Zatiaľ iba začíname....
Ak ste čítali pozorne predošlé riadky, je vám jasné, že prvú sériu hodnotených áut treba brať ozaj iba ako akýsi odrazový mostík, bez prehnanej glorifikácie tých, čo zažiarili, a zatracovania tých, čo naopak zhasli. A možno máte tiež ten pocit, že problematika Green NCAP testov je ešte oveľa komplexnejšia, než crash testy a k nim pridružené hodnotenia Euro NCAP. Preto ani našou ambíciou v tomto článku nebol komplexný rozbor, či okamžité zaujatie hodnotiaceho stanoviska.
Téma sa nám však zdá byť mimoriadne zaujímavá, z hľadiska motorizmu ako takého, ale aj z pohľadu firemných automobilových flotíl a ich snahy o „eko“ vozidlové parky. A určite sa jej v budúcnosti budeme venovať podrobnejšie. Aj so zohľadnením toho, ako na ňu začnú reagovať ďalšie dotknuté subjekty a ktoré informácie z celku budú ako preberané, kde vzniknú pochybnosti či nejasnosti. Ak vás však tento úvod do tematiky zaujal už teraz, odporúčame vám podrobne si preštudovať bohatý a prehľadný informačný web novej iniciatívy na adrese www.greenncap.com – v anglickom jazyku.
