Automobilová doprava má svoje výhody, ale aj obmedzenia a typické aktuálne problémy. Ak by si mohla brať príklad z iného typu dopravy, tak je to nesporne železničná preprava. Potvrdzuje to aj Železničná spoločnosť Slovensko, náš národný dopravca.
Železničná doprava na Slovensku je jednoznačne na vzostupe. Má pred sebou veľké ciele a plánovacie tabuľky plné toho, čo ešte treba vyriešiť. Ale zaznamenáva aj výrazné úspechy a v posledných rokoch už stabilné trendy zlepšovania. O tom všetkom nám porozprával Mgr. Filip Hlubocký, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko.
V auguste 2019 dosiahli tržby národného dopravcu 9,1 milióna eur, čo je najviac od roku 2014. Čomu pripisujete tento úspech?
Úspechov sme dosiahli viac. Od roku 2016 nám neustále stúpa počet cestujúcich (aj platiacich). Rozbehli sme najväčšiu modernizačnú akciu v dejinách ZSSK. Po dlhých rokoch sme vyrovnali hospodárenie a už negenerujeme stratu. Platy našich 6 000 zamestnancov rastú výrazne nad mieru inflácie. Hoci prepravujeme o desiatky miliónov ľudí a vypravujeme o desiatky tisíc vlakov viac než v roku 2014, počet našich zamestnancov nenarástol, naša efektivita teda zjavne išla nahor.
Plus bonus pre fanúšikov ekológie: Keby sa spočítal ekologický prínos bezplatného cestovania študentov, seniorov a ich prínos k rastu platiacich cestujúcich, ako aj prínos k novo zavedeným či posilneným vlakom (bolo ich viac než 30 tisíc), získali by sme také vysoké číslo ušetrených emisií, že by to vydalo na malý metál pre každého nášho pravidelného cestujúceho, ktorý prešiel z autobusu či auta na vlak.
Ale späť k otázke: ZSSK sa môže chváliť rekordnými tržbami aj bez zvyšovania cien vďaka kontinuálnemu rastu v počte prepravených pasažierov, ktorý sa dostáva do kulminačného bodu z pohľadu možností infraštruktúry na najvyťaženejších tratiach, ako aj z pohľadu kapacity a počtu mobilných prostriedkov. Najlákavejšie pre cestujúcich, a tým pádom aj najviac zárobkové, sú už dlhodobo trate diaľkovej dopravy, konkrétne Bratislava – Žilina – Košice, Košice – Žilina – Praha a Štúrovo – Bratislava – Praha.
Atraktivita bezplatnej dopravy je jasná – je zadarmo. Čomu však pripisujete nárast počtu platiacich cestujúcich, ktorí si môžu vyberať?
Možno to znie prekvapujúco, ale aj tu je dôležitým faktorom bezplatná preprava pre vybrané skupiny obyvateľstva, ktorá funguje od 17. novembra 2014 a ktorá bola obrovským impulzom investícií do najekologickejšej formy dopravy po rokoch preferovania diaľnic. Aj vďaka jej popularite sa posilnili a znovu zaviedli mnohé spojenia a ľudia zvažujú cestu vlakom. A hoci to možno v médiách tak nevyzerá, mnohým naše služby vyhovujú. Dôležité je aj to, že železničná doprava predstavuje (najmä na dlhšie vzdialenosti) jednu z najekologickejších alternatív cestovania. Samozrejme, tak ako sú veľmi dobré a spoľahlivé trate, ako napríklad Bratislava – Žilina – Košice, tak sú i spojenia, ktorých spoľahlivosť nás veľmi trápi. Vo všeobecnosti ale ide popularita vlakovej dopravy neodškriepiteľne smerom nahor.
Už od roku 2016 sa spolu s Ministerstvom dopravy a výstavby SR a so Železnicami Slovenskej republiky snažíte prilákať cestujúcich. Môžete uviesť konkrétne najatraktívnejšie trasy na Slovensku? Mohli by ste prípadne vymenovať tie trate, ktoré sú výhodné aj z hľadiska ochrany životného prostredia?
Najvyťaženejšími traťami na území Slovenska sú trate v okolí významných miest, najmä Bratislavy, ale aj v okolí Žiliny, Košíc, Nitry, Banskej Bystrice alebo Zvolena. V rámci diaľkovej prepravy je to tzv. severná trasa Bratislava – Žilina – Košice. Vymeniť auto za vlak je vždy správnym rozhodnutím a rozdiel je z pohľadu produkcie CO2 skutočne markantný. Vlak oproti autu usporí takmer 90 g CO2 na osobu a kilometer, čo je ohromné číslo. Pri spiatočnej ceste napríklad na trati Prešov – Košice tak jeden človek ušetrí takmer 6 kg CO2, medzi Trnavou a Bratislavou je to dokonca až vyše 8 kg CO2.
Aké plány máte pripravené v oblasti modernizácie železničných tratí?
Modernizáciu tratí má na starosti ŽSR, my prevádzkujeme vlaky a koľaje si od ŽSR „len“ prenajímame. Z nášho pohľadu ale treba zrekonštruovať trate tak, aby diaľková doprava dosiahla priemernú rýchlosť 140 km/h a regionálna 80 km/h. Samozrejme, toto nie je lacný špás. O takto masívnej modernizácii koľajníc musia rozhodnúť politici a ich voliči. Sme ale presvedčení o tom, že železnica je dopravou budúcnosti a naši cestujúci sú pripravení ju používať. Musí však to byť pre nich výhodné a komfortné.
A ste na takúto modernizáciu pripravení?
Z našej strany jednoznačne áno. Momentálne prebieha historicky najväčšia obnova vozidlového parku, keď sme od roku 2016 kúpili resp. zmodernizovali 157 hnacích koľajových vozidiel a vozňov. Do roku 2022 príde ďalších 98 vozidiel. Mimochodom, desiatky našich dnešných vozidiel sú pripravené jazdiť rýchlosťou 160 km/h a vyššou, ale okrem trate Bratislava – Žilina nemajú kde. Zastarané pomalé trate, frekventované úseky, ktorým však chýba elektrifikácia, jednokoľajky, ako aj „úzke hrdlá“ v železničných staniciach a pri významných uzloch totiž podľa hrubého prepočtu našich odborníkov zvyšujú potrebný počet našich vozidiel o 20 – 30 %. Inými slovami, keby boli kľúčové trate a uzly zrekonštruované, mohli by sme najstaršie a najporuchovejšie vozidlá vyradiť a sústrediť sa na opravy a rekonštrukcie tých najperspektívnejších vozidlových sérií. O pohodlí, znížení meškaní a vyššej rýchlosti, z ktorej by profitovali cestujúci i životné prostredie, ani nehovoriac.
Ktoré trate podľa vás potrebujú akútnu pomoc od politikov a štátneho rozpočtu?
V Bratislave by pomohlo zokruhovanie infraštruktúry či stanica Filiálka, na východe napríklad zdvojkoľajnenie trate Kysak – Prešov. Zároveň netreba zabudnúť na celú južnú trasu, ktorej veľká časť nie je elektrifikovaná alebo je jednoducho extrémne zastaraná. Určite výrazným posunom vpred by bolo aj vybudovanie trasy medzi Nitrou a Trnovcom nad Váhom, ktoré by dokázalo skrátiť čas jazdy medzi Nitrou a Bratislavou o zhruba polovicu na približne 50 minút. Možno pre niekoho prekvapivým faktom je, že aby sme vedeli prepraviť 100 miliónov ľudí (dnes prepravujeme okolo 76 – 77 miliónov ročne), ak by boli tieto trate zrekonštruované, nemuseli by sme mať navyše ani jedno vozidlo. Stačilo by priebežne modernizovať.
Náš magazín sa prioritne venuje firemným klientom a automobilom pre firemné flotily. Ktoré aspekty železničnej dopravy by podľa Vás mohli byť zaujímavé pre manažment pri zabezpečovaní mobility svojich pracovníkov aj inak než firemnými automobilmi?
Výhodou železničnej prepravy na služobné cesty, tak jednotlivcov ako aj kolektívov, je fakt, že počas cestovania je možné efektívne využiť čas – prejsť si prezentáciu, dopracovať materiály, telefonovať, pospať si a cestou domov si dať zaslúžené pivko či dve deci. Dôležitý je tu aj aspekt bezpečnosti pri presunoch, keď do cieľa pracovnej cesty prichádzate odpočinutí, sústredení a cestou domov môžete „beztrestne“ driemať v pohodlnom sedadle.
