A máme ju tu, toľko očakávaná druhá generácia Dacie Duster je konečne v predaji. S modernejším kabátom, novou technikou a bohatšou výbavou útočí na konkurenciu, ktorá sa jej ešte nedávno smiala. Aká je novinka v skutočnosti? Skúšali sme jej dve verzie – naftový Duster 1.5 dCi s pohonom predných kolies a benzínovú „štvorkolku“ 1.2 TCe. 

Niet najmenších pochýb, že Dacia Duster je fenomén. Z nenápadného a podceňovaného auta sa postupom rokov prepracovala na uznávaný model, ktorý nie je ťahúňom len pre samotnú fabriku, ale aj pre celý segment kompaktných SUV. Stal sa z nej globálny produkt, nie je preto prekvapením, že automobilka pri návrhu jej druhej generácie našľapovala veľmi opatrne. A aj keď ide na všetkých frontoch o úplne nové auto, jeho tvary ostávajú sympaticky povedomé.

V duchu evolúcie
Podvozkovú platformu aj zavesenia kolies prevzala  nová generácia od predchodcu. Povedomá ostáva aj ponuka motorov a tvary karosérie s typickými vydutými lemami blatníkov. Podľa prieskumu fabriky si totiž zákazníci na predchádzajúcom Dusteri cenili najviac práve dizajn. Novinkou je širšia maska so svetlometmi vysunutými viac do strán, moderne pôsobiace tenké linky denného LED svietenia, výrazné prelisy na kapote, vyššie boky s užšími bočnými oknami a A-stĺpiky posunuté o celých 10 cm dopredu. Zaujímavé pritom je, že napriek týmto zmenám akoby novinka predchodcovi z oka vypadla. Výrazne prepracované sú aj zadné svetlá.

Kým karoséria prešla skôr evolúciou, v kabíne zavládla doslova revolúcia. Zabudnite na predchodcu, teraz je všetko inak. Nový Duster je vo vnútri krajší, kvalitnejší, pohodlnejší a praktickejší. Vodorovne členená palubná doska ponúka nové odkladacie miesto pred spolujazdcom, prístrojový štít už netrčí z palubnej dosky ako kedysi a reorganizáciou prešlo aj umiestnenie ovládačov. Panel s navigáciou, či rádiom sa posunul o 7 cm vyššie a mierne naklonil k šoférovi, pod ním sa objavili vkusné ovládače ventilácie, či dokonca automatickej klimatizácie a originálne tvarovaný pás tlačidiel. Verzia s pohonom všetkých kolies má otočný ovládač jednotlivých režimov pohonu na stredovom tuneli medzi sedadlami (doteraz bol na stredovej konzole pod rádiom). Naopak, spomedzi sedadiel sa na ľavú stranu palubnej dosky, bližšie ku dverám, presťahovalo elektrické ovládanie vonkajších spätných zrkadiel. Celkovo je kabína ergonomickejšia a lepšie usporiadaná. DNA Dacie však novinka nezaprie, spoľahlivé mechanické naklápanie svetlometov je napríklad stále dole pri vodičových nohách a tlačidlá na volante nie sú ani v novej generácii podsvietené.

Porovnanie verzií 1.2 TCe 4WD a 1.5 dCi EDC 2WD nám odhalilo aj pár zaujímavých technických rozdielov v konštrukcii. Vedeli ste, že k pohonu všetkých kolies dostanete okrem zadnej viacprvkovej nápravy aj rezervné koleso ukryté pod podlahou v kufri? A ak zvolíte verziu s predným náhonom, váš Duster dostane rezervu upnutú dole pod autom, hneď za jednoduchou zadnou nápravou? V obidvoch prípadoch si však za rezervu musíte priplatiť, štandardom je sada na opravu defektu.

Pružný a pružnejší
V otázkach krútiaceho momentu a jeho dostupnosti v nízkych otáčkach ťahali benzínové motory vždy za kratší koniec. Nástup maloobjemových prepĺňaných agregátov túto nerovnováhu síce nevyrovnal, no reálne rozdiely v pružnostiach benzínových a naftových motorov už ani zďaleka nie sú tak výrazné ako kedysi. Dobrým príkladom je aj dvojica testovaných Dusterov. Motor 1.2 TCe dosahuje maximálny krútiaci moment už pri 2300 otáčkach. To Duster 1.2 TCe koniec koncov aj patrične využíva a pri bežnej jazde sa prostredníctvom asistenta radenia dožaduje vyššieho prevodového stupňa už niekde okolo 2100-2300 otáčok. Ak však bezprostredne po preradení zadupnete plynový pedál do podlahy, vypýta si nižší prevodový stupeň späť (šípka podradenia zhasne až pri 2300 otáčkach) . Zaujímavé je, že v režime ECO sa pri rovnakých podmienkach podradenia nedožaduje, zrazu je pri akomkoľvek podtáčaní na oko spokojný. Pri defenzívnej jazde je sebavedomie benzínového agregátu ešte výraznejšie a zaradenie „šestky“ si vypýta už pri tempe 75 km/h (2050 ot./min.), kedy sa motor prepadne na 1600 otáčok. Treba však povedať, že 1600 otáčok považujeme za reálne minimum, nižšie už benzínový motor nepúšťajte. Pod touto hranicou totiž agregát náhle stráca dych. To isté platí aj pre naftový agregát 1.5 dCi. Ani ten sa pod 1500 ot./min. už necíti vo svojej koži.

Keď sa však budeme baviť o rozsahu použiteľných otáčok, benzínový motor je na tom lepšie. Počas akcelerácie totiž môžete štvorvalec 1.2 TCe točiť až do 6450 ot./min., zatiaľ čo turbodiesel končí presne o 2000 otáčok nižšie. Aj vďaka tomu je pri zrýchľovaní z 50 na 90 km/h benzínový Duster aj napriek pohonu všetkých kolies a menšiemu krútiacemu momentu motora nakoniec o niečo rýchlejší. Pri akcelerácii zo 60 na 120 km/h sú už obe testované verzie dynamicky veľmi vyrovnané. Ešte dodáme, že kým benzínový motor 1.2 TCe spolupracoval so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou, naftový Duster používal šesťstupňový dvojspojkový „automat“. Keď sme už pri ňom, radil príjemne a rýchlo a v rámci segmentu dvojspojkových prevodoviek sa určite radí k lepšiemu priemeru. Ak sme však jazdili v režime „ECO“, pri defenzívnej jazde radil vyššie príliš skoro a motor nechával dunieť v nízkych otáčkach. Dôraz na ekonomiku prevádzky sa nám zdal až príliš násilný. Dobrým príkladom bolo strmé mestské stúpanie, v ktorom nechal pri tempe 50 km/h stále zaradený piaty prevodový stupeň a motor „dusil“ pri 1500 otáčkach. Ťah mu samozrejme nechýbal, ale dunenie v kabíne už prekročilo zdravé medze.

Znesie aj poriadne tempo
Testované exempláre obúvali to najväčšie, čo je pre nový Duster v ponuke – sedemnásťpalcové zliatinové disky obuté do pneumatík s rozmermi 215/60 R17. Z hľadiska akustického aj reálneho komfortu v podstate to najhoršie, čo môže byť. Napriek tomu nás Duster na rozbitých slovenských cestách príjemne prekvapil. Že by bol v kabíne na dierach úplne tichý, napísať samozrejme nemôžeme, ale rozhodne nedával od podvozku žiadne neprimerané rany. Jednoducho na diere trochu kopol odspodu, ale nijak výnimočne sa pritom nezatriasol. Dokonca máme pocit, že ani do riadenia už od kolies neprenikali tak výrazné rázy ako kedysi. Vzhľadom na vyššie ťažisko a tomu zodpovedajúce tvrdšie odpruženie (aby sa v prípade vyhýbacieho manévru Duster príliš nenaklonil) síce na sérii nerovností trochu znervóznie, no nikdy sme nemali pocit, že by si robil, čo chce. Naopak, ak sme zrýchlili a začali mu v serpentínach poriadne „nakladať“, tvrdšie tlmiče pod náporom väčších síl povolili a Duster začal fungovať. Tu prišlo vhod aj ostrejšie a presnejšie riadenie. Aby ste skrátka objavili najlepšie stránky podvozku Dacie Duster, musíte sa jej, nech to znie akokoľvek zvláštne, poriadne postaviť na krk a nemať strach vodiť ju zákrutami s väčším dôrazom na dynamickejšiu jazdu.

S naftou úspornejšie
Určite vás neprekvapíme, keď prezradíme, že naftový Duster bol počas testu úspornejší. Okrem samotného motora mal na tom podiel aj pohon výlučne predných kolies (pohon 4x4 má predsa len väčšie pasívne odpory), testovací úsek z Banskej Bystrice do Revúcej tak zvládol o 1,7 l/100 km úspornejšie. Duster 1.5 dCi tu „žral“ 4,6 l/100 km, zatiaľ čo benzínová verzia 1.2 TCe si pri rovnakých podmienkach vzala 6,3 l/100 km. Čím rýchlejšie sme jazdili, tým väčší rozdiel v spotrebách autá vykazovali. Najextrémnejšie to pochopiteľne bolo na diaľnici (130 km/h). Kým naftový Duster tu pýtal len necelých 6,5 l/100 km, jeho benzínový brat sa s tým nepáral, a každých 100 km si nárokoval na celých deväť litrov.

Dacia Duster 1.2 TCe 4x4 - rozmery

Dacia Duster 1.2 TCe 4x4 - technické údaje

Dacia Duster 1.5 dCi EDC 4x2 - rozmery

Dacia Duster 1.5 dCi EDC 4x2 - technické údaje

GALÉRIA