Takto vyzerá pravá esencia automobilu. Ľahké kupé s pohonom zadných kolies sa správa presne tak, ako by ste to od neho čakali.
Stačí jemný impulz a dostanete ho do driftu, ďalší jemný pokyn ho opäť umravní. Jazdiť so Subaru BRZ je obrovská zábava, treba však odhadnúť svoje schopnosti.
Snaha o maximálne zníženie ťažiska urobila z BRZ iba 1,2 metra nízke auto. Nasúkať telo za volant znamená vpratať sa do sedačiek, ukotvených tesne nad zemou. Ich športové kontúry podržia v zákrute, no sú vcelku pohodlné i na dlhšie cestovanie. Napriek nízkej pozícii sedenia je výhľad dopredu a do strán výborný. Vzadu odporúčam parkovacie senzory.
Priestor vpredu je v poriadku i pre dvojmetrového muža, dozadu si však nesadne nikto. Subaru férovo označuje kupé ako 2+2, pričom zadné dve sedadlá sú naozaj iba núdzové. Aj samotné nastupovanie dozadu je napriek veľkým dverám s bezrámovým oknom artistickým výkonom. Naopak v dobrom svetle sa ukázal kufor, ktorý je na športové auto prekvapujúco použiteľný, hoci má objem iba 243 litrov.
Kabína je navrhnutá v športovom duchu, ktorý zvýrazňuje červené podsvietenie prístrojov. Prečo je displej rádia jedovato zelený, vedia asi len v Subaru, pôsobí to však disharmonicky. Ručná brzda je umiestnená bližšie k vodičovi, akoby ho konštruktéri nabádali, aby sa s ňou počas jazdy pohral a skúsil drift so zablokovanými zadnými kolesami.
Mechanotronix
Po naštartovaní sa ozve relatívne jemný zvuk dvojlitrového atmosférického boxer motora. Zviera sa v ňom prebúdza až s rastúcimi otáčkami. Vtedy už ševelenie nahradí ostrý barytón, ktorý je silne návykový. Rádio zostalo takmer po celý čas testu vypnuté, užívali sme si kovový spev motora, ktorý sa ako kanonáda prenášal do dvoch koncoviek výfuku.
Presná šesťstupňová prevodovka cvaká jeden kvalt za druhým ako záver samopalu a po pár minútach je jasné, že auto sa najlepšie cíti vo vysokých otáčkach. V prvej polovici otáčkomera sa správa až príliš civilizovane.
Držím ho pod krkom v intervale 5000 až 7000 otáčok, boxer reve, užívam si exaktné riadenie bez akýchkoľvek vplyvov pohonu, keďže sila motora plynie dozadu. Tvrdý podvozok prenáša do tela všetky informácie o vozovke, na našich cestách by ich stačilo o niečo menej, organizmus cíti všetky nerovnosti. BRZ rozhodne nie je autom na každodenné dochádzanie do práce, no práve jeho tvrdosť a mechanický charakter ho robí takým úžasným. Takúto zábavu na ceste a prepojenie human-machine som nezažil ani v Porsche 911. Úchvatné.
Účet za otáčky
V zákrute stačí jemný pohyb volantom a plynovým pedálom, aby motor v otáčkach poslal auto do krásneho driftu. Zadok zacvičí, aby sa disciplinovane vrátil do stopy. Skrotí ho stabilizačný systém. Ten sa dá nastaviť v piatich krokoch, takže ak dostanete auto „do ruky", začnete postupne vynechávať kontrolu trakcie, aby ste sa prepracovali až k úplnému vypnutiu stabilizácie.
Musím však zodpovedne upozorniť, že na mokrom povrchu v otáčkach dokáže auto prekvapiť. V zákrute to čakáte, no na rovnej ceste plnej oproti idúcich áut ma zaskočilo, keď pri pridaní začal zadok predbiehať predok. Stačila jemná kontra a všetko bolo ok, ale chvíľu som musel rozmýšľať, kde sa stala chyba. Jednoducho, v 6000 otáčkach má BRZ veľký apetít na zrýchľovanie a slizká cesta s nalepenými čiastočkami hmly urobila svoje.
Bilanciu spotreby pri športovom aute nečaká nikto. No predsa len sa o nej zmienim. Aj tá prekvapila, a to v pozitívnom smere. Boxer s objemom 2,0 litra a s výkonom 147 kW/ 200 k si vypýtal v priemere 7,7 litra na 100 km. Pri agresívnej jazde sme sa dostali nad desať litrov, pri pohodovom presune naopak išla spotreba výrazne pod sedem.
