Test: Renault Clio 0.9 TCe

s2smodern

Medzi zženštilé hatchbacky segmentu B vtrhol nový Renault Clio a svojím dizajnom urobil poriadny vietor. Otázkou je, či funguje tak dobre, ako vyzerá.

Dizajnéri niektorých značiek pri navrhovaní novších modelov segmentu B asi príliš listovali v časopisoch pre ženy. Nastajlované hatchbacky s množstvom kľukatých chrómových ozdôbok sa stali popri kabelkách ďalším módnym doplnkom nežného pohlavia, mužská časť klientely sa však pri nich cíti dosť zvláštne. Nie, nie som nijako zaujatý a som aj odporcom diskriminácie. No duch univerzálnosti sa z triedy malých áut akosi začal vytrácať.
Renault sa vybral iným smerom: vo štvrtej generácii Clia postavil športový a dynamický 5-dverový hatchback, ktorý vďaka starému triku so skrytými zadnými kľučkami na prvý pohľad vyzerá ako trojdverové auto. A páči sa mužom aj ženám.

Auto v tablete
Popri dizajne sa nezabudlo na výborný výhľad spoza volantu, a to všetkými smermi. Úplne novo je koncipovaný interiér, ktorému dominuje stredová konzola, vďaka 7-palcovému dotykovému displeju pripomínajúca tablet. Na palubnej doske sa nešetrilo čiernym leskom alias klavírnym lakom. Ergonómia je výborná, hoci niekto môže mať výhrady k umiestneniu prepínača tempomatu/ obmedzovača rýchlosti pri rukoväti ručnej brzdy. Zvyknete si však rýchlo.
Osobitne v zimnom období by sme ocenili, keby údaj o teplote okolia nebol iba jednou z informácií palubného počítača, ku ktorej sa treba preklikať, ale bol podobne ako čas zobrazený na veľkom displeji, cez ktorý sa ovládajú audio, telefón, navigácia a ďalšie funkcionality. Menu „tabletu" je absolútne prehľadné, orientácia prístupná aj pre vyššie ročníky, ktoré sa doteraz s tabletmi či smartfónmi nestretli. Návod čítať netreba, každý sa veľmi rýchlo zorientuje sám.

Individualista
Testovali sme dve Cliá: jedno s benzínovým a jedno s naftovým motorom. Naftové auto bolo ukážkou možností individualizácie. Polepy na prednej kapote a streche, ako aj šťastná sedmička na bokoch karosérie a na volante sú typické pre Pack Sport, ktorý vás bude stáť 280 eur, ale autu dá atraktívny výzor. Jeho súčasťou sú aj 16-palcové disky z ľahkých zliatin v čiernom prevedení, ktoré žltému autu veľmi pristali.
Pochvalu si zaslúžia predné sedadlá: sú pohodlné, poskytujú slušnú oporu telu a navyše aj dobre vyzerajú. Kufor so základným objemom 300 litrov je o 12 litrov väčší oproti predchodcovi, v segmente (samozrejme mimo kombi verzií, tu bude úradovať Clio Grandtour) ide o jednu z najlepších hodnôt. Po sklopení zadných operadiel vznikne výrazný schod.
Škoda len, že pri zatváraní kufra sa ruka nemá o čo oprieť, prsty po otvoroch v piatych dverách skĺznu. Chce to buď sústrediť sa a poriadne sa do nich oprieť, alebo jednoducho uchopiť vonkajší plech a pri nepriaznivom počasí si zašpiniť ruky.

Citeľná diéta
Nové Clio využíva platformu B aliancie Renault-Nissan s predným zavesením McPherson a zadnou vlečenou nápravou s torznou priečkou. Rázvor sa zväčšil o 14 mm, z čoho ťaží vnútorný priestor, väčší rozchod kolies (+ 34, resp. + 36 mm) vylepšil jazdné vlastnosti. Auto je oproti predchodcovi ľahšie v priemere o sto kilogramov a je to cítiť. Napriek ťažšiemu dieselovému motoru je príjemne neutrálne, v prípade precenenia vodičských schopností ho skrotí sériový stabilizačný systém ESP.
Páčilo sa nám riadenie: nie je preposilované ako u niektorých konkurentov, stabilitu pri rýchlej priamej jazde podporuje elektrický posilňovač tým, že je v strednej polohe primerane tuhý. Vďaka nižšej hmotnosti sa nové Clio veľmi príjemne ovláda.

Naftová energia
Ako prvý sa nám dostal do rúk naftový štvorvalec Energy 1.5 dCi (66 kW/ 90 k), ktorý prešiel mnohými konštrukčnými zmenami za účelom zlepšenia termodynamickej účinnosti a zníženia spotreby. Účet za vidiecku jazdu bol výborných 3,8 l/100 km, diaľnica si vypýtala 5,6 litra (V. prevodový stupeň, 130 km/h, 2700 ot/min) a v meste sme jazdili za 4,8 litra na 100 km. Tu pomohol stop & štart systém, ktorý chválime za rýchly nábeh motora. Na hodnoty udávané výrobcom sme sa nedostali, no výsledná bilancia testu 4,8 l/100 km po vyše 800 odjazdených km je v zimných podmienkach výborná.
Nové Clio využíva pri všetkých motorizáciách 5-stupňové manuálne prevodovky. Šestka z pohľadu vodiča nechýba, päťka má dlhý prevod.

Benzín si pýta viac
Ako druhý sme jazdili úplne nový prepĺňaný benzínový trojvalec Energy 0.9 TCe s rovnakým výkonom, no úplne inou povahou. Tri valce sa prejavia hneď po studenom štarte, kedy sa agregát na voľnobehu trasie, čo našťastie po zohriatí prestáva. Motor ožíva až nad 2000 otáčkami, dovtedy od neho nemôžete chcieť žiaden ťah. No potom sa prebudí k životu a je na svoj malý objem prekvapujúco agilný.
Výkon sa teda downsizingom nestratil, no snaha dosiahnuť spotrebu, udávanú výrobcom, bola v tomto prípade márna. V meste sme jazdili za 7,4 litra (výrobca udáva 5,6), podobné to bolo na diaľnici (V. prevodový stupeň, 130 km/h, 3300 ot/min). Na okresných cestách s kombináciou obcí sme sa dostali na 5,9 l/100 km, po použití režimu ECO klesla spotreba na 5,3 litra (výrobca: 3,9 mimo mesto, 4,5 kombinovane).
Benzínové Clio je o 2400 € lacnejšie ako dieselové. Rozdiel sa pri kúpe drahšieho diesela v závislosti od jazdených trás pri reálnej spotrebe vráti až po najazdení 60 000 až 80 000 km. V prípade benzínu však treba pri firemnom využití brať do úvahy aj spôsob vykazovania nadspotreby. My by sme si do firmy vybrali naftové Clio.