Peugeot nám modelom 301 opäť pripomenul čaro jednoduchých sedanov. Sú priestranné, príjemne komfortné a nezoderú vás z peňazí. Skúšali sme naftovú verziu poháňanú štvorvalcom 1.6 HDI.
S príplatkovou metalízou, hliníkovými diskami a kabínou v najvyššej výbave nepôsobí model 301 vôbec ako lacný sedan. Naopak, necháva vyniknúť vyvážené tvary a proporcie napovedajúce, že mu záleží na vašich potrebách. Veľký kufor nepôsobí rušivo a ani pri pohľade zozadu nemáte vyslovene pocit, že tu niečo nesedí. Pri detailnejšom pohľade pomerne rýchlo odhalíte zameranie na nízku výrobnú cenu, no nič z toho nepôsobí rušivo a majiteľa neprezentuje ako človeka, čo nemá na viac.
Peugeot navyše ponúka možnosť auto vyšperkovať príplatkovými paketmi s chrómovanými doplnkami karosérie, spomínanou metalízou, či luxusnejšou výbavou. Veľmi chudobná pritom nie je ani ponuka motorov, k dispozícii sú dva benzínové a jeden naftový motor. Vyskúšali sme verziu poháňanú štvorvalcovým turbodieselom 1.6 HDI naladeným na 68 kW (92 k).
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Sadnite doň a ani pri prvom pohľade nemáte pocit, že sa tu šetrilo. Áno, kde tu vidieť nezakrytú skrutku, volant si nastavíte len výškovo a väčšina plastov je tvrdých, zvolené farby, povrchy a predovšetkým tvarovanie palubnej dosky však prezrádzajú, že návrhárom nešlo len o strohú účelnosť. Auto si pritom zachováva aspekty praktického auta na každý deň. Prístroje majú dobrú čitateľnosť (chýba tu však teplomer chladiacej kvapaliny), plasty ľahko vyčistíte a miesta je tu vo všetkých smeroch dosť. Platí to aj o zadných sedadlách, kde v pozdĺžnom smere 301 konkuruje dokonca aj Škode Rapid (Dacia Logan sa v tomto parametri na 301 nechytá). Na hlavu však Peugeot trochu stráca, nad zadnými sedadlami je tu totiž o 20 mm menej miesta ako v Rapide, Logan ho prekonáva dokonca až o 45 mm.
Dobrý je aj prístup do kufra. Veko batožinového priestoru síce otvoríte len diaľkovým ovládaním, alebo tlačidlom na palubnej doske, no po odistení samo pár centimetrov povyskočí a otvára sa veľmi ľahko. Musíte ho však otvoriť dokorán, inak má tendenciu padať späť. Často nám pri vyberaní vecí z kufra padlo na hlavu.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Turbodiesel 1.6 HDi je pre Peugeot 301 viac než dôstojným pohonom. Nejde pritom o žiadnu výbehovú verziu, ale poslednú evolúciu tohto agregátu (DV6D) používajúcu zjednodušený osemventilový rozvod poháňaný remeňom so životnosťou 160 000 km. Interval výmen motorového oleja je podľa prevádzkových podmienok 20 až 30 000 km. Podľa predstaviteľov automobilky je aj vstrekovací systém (common-rail Bosch s max. vstrekovacím tlakom 1700 Barov) prispôsobený (materiálovo) na použitie nafty štandardnej kvalitatívnej úrovne cieľových krajín. Čo si pod tým presne predstaviť, ťažko povedať, no už len snaha v tejto oblasti sa dnes cení. Pohotovostná hmotnosť naftovej verzie je len 1095 kg, takže jeho výkon autu bohato stačí (s benzínovým motorom 1.6 VTi je Peugeot 301 ľahší len o 5 kg, trojvalec 1.2 VTi znamená úsporu 75 kg). Len sa pripravte na to, že ho je v kabíne počuť trochu viac. Pravdepodobným dôvodom je skromnejšie využitie zvukovoizolačných materiálov, možno aj iná konštrukcia samotnej karosérie, stále je však utlmený dosť na to, aby vás ani na dlhých cestách nijako neobťažoval. Viac ako samotný zvuk bude pre budúcich majiteľov dôležitá jeho spotreba. S nie celkom zabehnutým autom (v čase testu malo len 7000 km) sme testovaciu trasu z Banskej Bystrice do Revúcej absolvovali s priemernou spotrebou 4,2 l/100 km, pri ustálenom tempe 90 km/h si pýtal len tri litre a ani pri diaľničnej rýchlosti 130 km/h sa nedostal cez šesťlitrovú spotrebu.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Nečakajte žiadne sofistikované nápravy, namiesto nich vám sedan 301 ponúkne úprimnosť jednoduchej konštrukcie so vzperami MacPherson vpredu a zadnou nápravou s vlečenými ramenami spojenými torznou priečkou. Zavesenia fungujú výborne a na rozbitých slovenských cestách rýchlo pochopíte, kam Peugeot príjemne vláčnym ladením podvozku mieri. Znie to možno obyčajne, no z komfortu sa dávno stal nedostatkový tovar a v reálnom živote v podstate nič viac nepotrebujete. Testovaný sedan bol skutočne už pri pomalom tempe veľmi komfortný a jeho tlmiče nekládli pri bežnej jazde na dierach takmer žiadny odpor. Auto preto plavne prekonávalo väčšinu nerovností na ceste (vrátane krátkych priečnych nerovností) a vďaka veľkému prepruženiu a pneumatikám s rozumným profilom ostávalo vyslovene tiché. Žiadny nepatričný buchot od náprav, len tiché a dobre tlmené bubnovanie kolies o hrany dier.
Na hladkom asfalte drží Peugeot ako prilepený, v rýchlych zákrutách síce predvádza výrazné bočné náklony, no tie sami o sebe nie sú dôvodom na paniku. Ak idete plynulo, auto je aj v oblúku stabilné a diaľničné zákruty zvláda podobne suverénne ako akýkoľvek iný kompakt. Trochu horšie je to až pri vyhýbacích manévroch, kedy sa rýchlo prenesie hmotnosť z jednej strany na druhú a sériové tlmiče nestihnú zareagovať. Ak pritom nebodaj trafíte nejakú dieru, jednoduchý podvozok situáciu neustojí a celé auto odskočí. Pozor si treba dať aj pri jazde s plným kufrom. Na sérii dlhších vĺn dokáže ťažký zadný previs rozkývať auto tak, že nad ním stratia tlmiče kontrolu a pri rýchlej jazde dokáže zadné pruženie „sadnúť" na dorazy. Ak sa tak stane, trochu to auto zozadu nakopne a ak ste uprostred zákruty, vyžiada si korekciu smeru volantom. Riadenie však nie je prehnane ostré (čo je v tomto prípade výhodou) a udržiavanie zvolenej stopy nemalo ani pre priemerného vodiča predstavovať žiadny zásadný problém.
Vyslovene nervózny začne byť Peugeot 301 až vtedy, ako ho začnete na náročných technických úsekoch tlačiť na hranu. Nie je žiadnym športovcom a radšej vyznáva jazdu uvoľneným tempom, neznamená to však, že by sa nevedel ponáhľať. Len pri tom stratí nadhľad a začne nervózne zametať zadkom. Problematickejšie sa javí aj málo citlivé dávkovanie bŕzd. Odhadnúť jemnú hranicu medzi prirodzenou priľnavosťou a zásahmi ABS nie je najmä na rozbitých úsekoch jednoduché.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
