Tak, ako som to sľúbil v článku „Keď niečo nefunguje“, v druhom vydaní magazínu FLEET firemné automobily http://www.fleet.eu.sk/index.php/archiv-vydani/1070-02-2018 tak prinášame jeho pokračovanie, tentoraz v rovine paragrafov.

Už roky je u nás platná dvojročná záruka, ktorá sa týka takmer všetkých produktov, vrátane automobilov. Lenže to, čo by sa na pohľad mohlo zdať úplne jasné, má svoje špecifiká. Najmä keď ide o kupujúceho so štatútom podnikateľ. O právnych aspektoch reklamácií sme sa porozprávali s advokátom Slavomírom Máčajom.

Keďže podnetom na tento článok, boli naše vzájomné diskusie, pri ktorých som zistil, že téma reklamácií, nie je tak jednoduchá, ako by sa mohlo zdať, špeciálne čo sa firiem týka, skúsme na úvod, také stručné zhrnutie tejto problematiky. Všeobecne treba povedať, že problematika vád a ich reklamácií je dosť komplikovaná. Pre uplatňovanie nárokov z titulu vád platia v slovenskom práve z historických dôvodov rôzne režimy. Každý z nich sa vyznačuje odlišnými pravidlami, terminológiou a rozdielmi, ktoré nie sú vždy logické. Samotné pravidlá nie sú vždy jasné a kupujúci nie vždy dodržia všetky podmienky pre uplatnenie nárokov, čo sťažuje ich pozíciu v súdnom konaní. V sporných prípadoch pred súdom navyše často rozhodujú až znalecké posudky. Aby sme sa v problematike nestratili, povedzme si teda na úvod niekoľko vecí.

Po prvé, celá naša diskusia sa bude týkať len situácii, keď kupujeme nové auto od autorizovaného predajcu, ktorý je podnikateľom. Odlišné pravidlá môžu platiť pri predaji opotrebených áut, lízingu, nájme, servise, pri predajoch medzi dvoma občanmi – nepodnikateľmi alebo pri kúpe auta z cudziny.

Po druhé, musíme vždy rozlišovať, či auto kupujeme v spotrebiteľskom alebo podnikateľskom režime. Spotrebiteľský režim je upravený v §§ 618 a nasledujúcich bodoch Občianskeho zákonníka (ustanovenia o spotrebiteľských kúpnych zmluvách) a použije sa vtedy, keď auto kupujeme ako fyzické osoby na súkromné účely. Podnikateľský režim je upravený v Obchodnom zákonníku (§§ 409 a nasledujúce) a použije sa vtedy, keď auto kupujeme ako podnikatelia. Pri fyzických osobách – živnostníkoch rozhoduje, či auto kupujú na súkromné účely alebo na podnikanie.

Po tretie – vzhľadom na panujúce mýty o všeobecnej dvojročnej záruke, ktoré ste aj naznačili – treba upozorniť, že existujú dva odlišné typy zodpovednosti predávajúceho za vady: štandardná (bezzáručná) zodpovednosť a záručná zodpovednosť.

Pri bezzáručnej zodpovednosti predávajúci zodpovedá len za tie vady, ktoré existovali v čase prevzatia veci (auta) kupujúcim. Ak sa vada objaví až určitý čas po prevzatí, môže byť sporné, či existovala už v čase prevzatia (ako latentná vada), alebo vznikla až neskôr. Keďže pri bezzáručnej zodpovednosti predávajúci zodpovedá len za vady existujúce v čase prevzatia, kupujúci musí dokázať nielen samotnú vadu ale aj to, že táto vada existovala už v čase prevzatia auta. Netreba zdôrazňovať, že dokázať niečo také môže byť niekedy dosť zložité (hoci zákon v niektorých prípadoch môže kupujúcemu troška pomôcť). Každopádne, oveľa výhodnejšia je pre kupujúceho záruka.

Pri záručnej zodpovednosti  predávajúci zodpovedá za všetky vady kryté zárukou, ktoré sa objavia počas záručnej doby. Kupujúcemu teda stačí dokázať, že sa počas záručnej doby objavila vada, na ktorú sa vzťahuje záruka; nemusí dokázať, že vada existovala už v čase prevzatia. Záručná zodpovednosť je preto širšia: zahŕňa jednak vady, ktoré existovali v čase prevzatia, a jednak aj vady, ktoré v čase prevzatia neexistovali a vznikli až počas záručnej doby. Súčasne uľahčuje kupujúcemu aj preukázanie zodpovednosti, lebo nemusí dokazovať, že vada existovala už v čase prevzatia. Pochopiteľne, ani záručná zodpovednosť nie je neobmedzená. Predávajúci nezodpovedá za také poruchy a poškodenia, ktoré vznikli v dôsledku nesprávneho použitia, havárie, mechanického poškodenia a podobne – takéto poškodenia sa z právneho hľadiska ani nepovažujú za vady.

Aké sú teda rozdiely v záručných podmienkach medzi fyzickou a právnickou osobou?

Zásadné rozdiely, ktoré musí mať podnikateľ na zreteli, sú dva.

Prvý podstatný rozdiel je v tom, že v podnikateľských vzťahoch záruka neplatí automaticky, ale musí byť dohodnutá osobitne.

Toto je pre podnikateľov cenná informácia, pretože platí aj pri kúpe iných vecí medzi podnikateľmi. Takzvaná dvojročná zákonná záruka platí automaticky len pre spotrebiteľov, v podnikateľských vzťahoch sa automaticky neuplatňuje. Obchodný zákonník nenúti predávajúceho podnikateľa, aby poskytol záruku inému podnikateľovi. Záručná zodpovednosť vznikne vtedy, len ak sa k nej predávajúci osobitne písomne zaviaže. Môže tak urobiť priamo v zmluve alebo v samostatnom vyhlásení (v záručnom liste). Obchodný zákonník označuje túto dobrovoľne poskytnutú záruku termínom „záruka za akosť“. Ak sa predávajúci k záruke nezaviazal, potom zo zákona platí len štandardná bezzáručná zodpovednosť, o ktorej sme hovorili vyššie a tá je pre kupujúceho podstatne menej výhodná.

V podnikateľských vzťahoch platí oveľa väčší rozsah zmluvnej voľnosti. My právnici hovoríme, že Obchodný zákonník má prevažne dispozitívny charakter – čiže strany si väčšinou môžu upraviť v zmluve práva aj inak, ako vyplýva zo zákona, a súd bude zväčša ich dohodu rešpektovať. Na ustanovenie zmluvy súd neprihliadne iba výnimočne, ak usúdi, že odporuje dobrým mravom a je z tohto dôvodu neplatné. Spravidla však nestačí, že ustanovenie je pre jednu stranu nevýhodné; ustanovenie musí byť zjavne neprimerané. Slovami jedného anglického sudcu – „natoľko neadekvátne, že šokuje zdravý rozum“. V spotrebiteľských vzťahoch existuje mnoho zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, ktoré nie je možné v zmluve vylúčiť alebo obmedziť. Teda súd bude ignorovať zmluvné ustanovenia, ktoré obmedzujú práva spotrebiteľa v rozpore so zákonom. Medzi podnikateľmi sa naproti tomu predpokladá vysoká odbornosť a profesionalita a súd nebude veľmi náchylný korigovať dohodu dvoch rovnocenných podnikateľov. Tu sa dostávame k ústrednému motívu nášho rozhovoru: študovať zmluvy je pre podnikateľa oveľa dôležitejšie ako pre spotrebiteľa.Druhý podstatný rozdiel je vo význame zmluvy.

Vieme, že predajcovia štandardne poskytujú záruku, a to často aj na dobu dlhšiu ako dva roky. Je teda rozdiel naozaj taký významný?

Môže byť, vždy to bude závisieť od konkrétnej zmluvy. Keď auto kupuje spotrebiteľ, má automaticky dvojročnú zákonnú záruku, ktorá nemôže byť nijako zmluvne obmedzená. Predajcovia môžu, samozrejme, záruku rozšíriť nad rámec zákona – ale spotrebiteľ má minimálne prvé dva roky isté a bez obmedzení.

Keď auto kupuje podnikateľ od iného podnikateľa, právny vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Ten povinne predpisuje iba bezzáručnú zodpovednosť; neukladá predávajúcemu povinnosť poskytnúť záruku. Samozrejme, autorizovaní predajcovia v praxi záruky poskytujú, takže by sa mohlo zdať, že rozdiel nie je až taký podstatný. Keďže ale ide o dobrovoľne poskytnuté záruky, sú to predajcovia, ktorí svojim záručným vyhlásením určujú rozsah, trvanie, obmedzenia a všetky podmienky platnosti záruky. To znamená, že záruka sa nemusí vzťahovať na všetky časti auta, môže byť obmedzená časom alebo aj inak (napr. počtom kilometrov), môže byť viazaná na dodržiavanie určitých podmienok (podmienka dodržiavania pravidelných servisných intervalov a úkonov). Zároveň zmluva môže obmedziť aj uplatňovanie nárokov z titulu vád.

Spotrebiteľ má teda istotu dvojročnej úplnej zákonnej záruky a jeho zákonné nároky nemôžu byť obmedzené. Podnikateľ má len takú záruku, akú mu poskytne predávajúci – a navyše aj jeho nároky môžu byť zmluvne obmedzené. Ak chce podnikateľ vedieť, do čoho ide, mal by sa so zmluvou a zárukou dôkladne oboznámiť.

Aké nároky si vo všeobecnosti môžem uplatniť, ak sa na vozidle vyskytne vada?

Ako sme vraveli, v podnikateľských vzťahoch sú v prvom rade dôležité ustanovenia kúpnej zmluvy, ktoré majú prednosť pred Obchodným zákonníkom. Súd teda bude v prvom rade postupovať podľa zmluvných ustanovení. Až keď zmluva určité otázky neupravuje, použijú sa ustanovenia Obchodného zákonníka. Ten rozlišuje medzi podstatným a nepodstatným porušením zmluvy.

Pri podstatnom porušení môžete ako kupujúci hneď odstúpiť od zmluvy a nemusíte predtým vyzvať predávajúceho na odstránenie vady v primeranom čase. Namiesto odstúpenia môžete, samozrejme, uplatniť aj menšie nároky, napríklad požadovať bezplatnú opravu, dodanie chýbajúcich častí alebo primeranú zľavu z kúpnej ceny. Prípady podstatného porušenia však budú v praxi zriedkavé. Aj závažná vada, ktorú možno odstrániť v primeranom čase, bude podľa môjho názoru zväčša zakladať len nepodstatné porušenie. O podstatné porušenie tak môže ísť vtedy, ak napríklad skrat spôsobí vyhorenie auta alebo auto trpí závažnými vadami, ktoré sa nedajú opraviť, a podobne.

Vo všetkých ostatných prípadoch pôjde o nepodstatné porušenie. Pre tento prípad vám ako kupujúcemu dáva zákon právo na bezplatné odstránenie vady v primeranej lehote alebo na zľavu z kúpnej ceny (nemôžete teda od zmluvy hneď odstúpiť). Odstúpiť môžete len v prípade, ak ste požiadali o odstránenie vady, určili na to primeranú lehotu a upozornili vopred na možnosť odstúpenia – a predávajúci napriek tomu vadu včas neodstráni. Odstúpiť však musíte bezodkladne, inak toto právo stratíte.

Teda, ak si chcete zachovať možnosť odstúpenia od zmluvy, správny postup je tento: Po zistení vady požiadajte predávajúceho o opravu, určite mu primeranú lehotu na vykonanie opravy a upozornite ho, že ak opravu nevykoná včas, od zmluvy odstúpite. Ak predávajúci auto neopraví, budete môcť od zmluvy odstúpiť. Ale pozor, musíte tak urobiť bezodkladne po uplynutí lehoty.

To všetko, o čom sme hovorili, však nemusí platiť, ak zmluva ustanovuje niečo iné. Aj zo zákona môžu vyplynúť niektoré ďalšie obmedzenia.

A ako je to u spotrebiteľov?

Ak kupujete auto ako spotrebiteľ, platia ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ten rozlišuje vady odstrániteľné a neodstrániteľné.

Ak je vada odstrániteľná, môžete žiadať bezplatné odstránenie (opravu) alebo výmenu vadnej súčiastky.

Ak vadu nemožno odstrániť, závisí ďalší postup od toho, či táto vada bráni alebo nebráni riadnemu užívaniu veci. V prvom prípade môžete odstúpiť od zmluvy; v druhom prípade máte právo len na primeranú zľavu z ceny. Aj tu zmluva môže čiastočne upraviť vaše právo odlišne, preto je dôležité ju čítať. Ale, na rozdiel od podnikateľských vzťahov, zmluva nemôže zásadne obmedziť vaše zákonné spotrebiteľské práva.

Môžem požadovať aj náhradu škody?

Pravdaže, vyššie sme hovorili o tzv. nárokoch z vád. Popri týchto nárokoch môžete vždy požadovať aj náhradu škody, ktorá vám v dôsledku vady vznikla – musíte ju však vedieť konkrétne preukázať. Okrem toho môžu byť v zmluve pre prípad vád dohodnuté aj ďalšie práva nad rámec zákona, napríklad právo na zmluvnú pokutu, zabezpečenie odvozu na určené miesto alebo poskytnutie náhradného vozidla.

Ak teda pre podnikateľské subjekty platia ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý automaticky nezakladá nárok na záruku, čo by ste spoločnostiam odporučili pri kreovaní kúpnej zmluvy, respektíve na čo sa zamerať pri študovaní zmluvy od predajcu, aby sa eliminovali budúce kolízne situácie?

Áno, študovanie zmluvy a jej pripomienkovanie je u podnikateľov zvlášť dôležité. Hovorili sme o dvoch podstatných odlišnostiach, ktoré platia pre podnikateľov. Po prvé je to absencia zákonnej záruky; všetky parametre záruky sú dané v zmluve, resp. záručnom vyhlásení predávajúceho. Po druhé je to dispozitívnosť Obchodného zákonníka, čo znamená, že zmluva môže upraviť práva odlišne a pre kupujúceho menej výhodne ako zákon – pritom súd nebude veľmi naklonený, aby zmluvné ustanovenia korigoval.

Všeobecne možno odporúčania rozdeliť na tri skupiny: odporúčania pred podpísaním zmluvy, počas trvania zmluvy a po výskyte vady.

Pred podpísaním zmluvy odporúčam dôkladne si ju preštudovať. V súvislosti s našou témou sa treba zamerať na obsah samotnej záruky (rozsah, trvanie, obmedzenia, podmienky), ďalej na ustanovenia o nárokoch z vád a podmienkach ich uplatňovania.

Pri významných transakciách (nákup áut do flotily) majú kupujúci podnikatelia často reálnu možnosť ovplyvniť znenie zmluvy. V takom prípade je vhodné spolupracovať aj s právnikom, čím sa možno vyhnúť nepríjemným budúcim prekvapeniam. Dôležitý praktický tip je, že právnik by nemal hodnotiť zmluvu od stola (bez komunikácie s odborníkmi kupujúceho). Praktické skúsenosti právnika totiž môžu byť limitované – právnik nemusí napríklad predvídať, či poznať všetky obvyklé situácie a problémy tak dobre, ako odborní zamestnanci kupujúceho, ktorí v tomto odbore pôsobia dlhé roky. 

Počas trvania zmluvy je predovšetkým potrebné dbať na striktné dodržiavanie záručných podmienok. Snažíme sa dodržiavať aj povinnosti, ktoré sa zdajú byť menej dôležité, alebo formálne. Nedodržaním záručných podmienok poskytujeme predávajúcemu príležitosť, aby sa pred súdom mohol zo záruky „vyzliecť“.

Po výskyte vady dodržiavame tieto pravidlá: Obstaráme si dôkazy o vade (video, fotografiu, prípadne aj svedkov). Nerobíme žiadne zásahy, ktoré by mohli ohroziť záruku. Ak existuje riziko, že vada môže spôsobiť ďalšie poškodenie, auto nepoužívame a náš postup konzultujeme s predávajúcim alebo jeho servisom.

Vadu čo najskôr nahlásime predávajúcemu alebo osobe určenej predávajúcim. Pri jej nahlásení postupujeme presne podľa zmluvy a zákona. Dôležité je zachovať všetky predpísané kroky, pretože nedodržanie postupu môže viesť k strate niektorých práv. Už sme napríklad hovorili, že absencia včasného upozornenia na možnosť odstúpenia môže viesť k strate tohto práva.

O všetkom si treba zabezpečiť dôkaz pre prípad sporu, najlepšie písomný. Počítajte s tým, že pred súdom môžu pracovníci predávajúceho (jeho servisu) poprieť svoje predchádzajúce ústne vyjadrenia alebo hovoriť, že ste ich slová pochopili nesprávne.

Čiže ak sa napríklad stane, že som nejakú anomáliu vo fungovaní vozidla reklamoval v čase záruky, ale problém sa vrátil až po jej skončení, mám nárok na bezplatnú opravu?

Podľa môjho názoru tu treba rozlišovať dve situácie.

Prvá situácia nastane, keď servis vadu vôbec neidentifikuje alebo neopraví. Táto situácia môže vzniknúť napríklad tak, že vaše auto má nejakú vadu elektroniky, ktorá sa objavuje len niekedy. Vy vadu síce reklamujete včas, ale servis ju nevie zreprodukovať – a teda vám vráti auto bez opravy. Po skončení záruky sa vada objaví znova. Myslím si, že v tomto prípade máte právo na bezplatnú opravu. Totiž včasnou (prvou) reklamáciou vznikol predávajúcemu záväzok vadu odstrániť. Tento záväzok zaniká až vykonaním opravy (odstránením vady). Pokiaľ vada nebola odstránená, záväzok na vykonanie opravy nezanikol, teda naďalej trvá a je vymáhateľný, až kým sa nepremlčí – na tom sa nič nemení ani tým, že medzitým záruka skončila.

Iná situácia však nastane, ak vadu včas reklamujete, servis ju odstráni a až po uplynutí záruky sa vada objaví znova. V tomto prípade vo všeobecnosti nemáte právo na ďalšiu bezplatnú opravu, lebo predávajúci normálne nezodpovedá za vady, ktoré sa vyskytnú po uplynutí záručnej doby.  Odstránením vady v záručnej dobe si predávajúci splnil svoju povinnosť – a po uplynutí záruky už nemá ďalšiu (novú) povinnosť bezplatne odstraňovať vady.

Niekedy vás môžu zachrániť nečakané okolnosti:

Napríklad, vo všeobecnosti platí pravidlo, že záruka sa predlžuje o dobu záručných opráv. Hoci podľa záručného listu vypršala záruka koncom roka 2017, ale vada sa vyskytne v januári 2018, je možné, že auto je ešte stále v záruke.

Po druhé, aj na samotnú záručnú opravu alebo súčiastku sa môže vzťahovať samostatná záruka. Samozrejme ako vždy, všetko závisí od konkrétnych okolností prípadu.

Ako postupovať, ak na vozidle zistíme nejakú parciálnu závadu, ktorá nebráni jeho používaniu, no servis ju nevie odstrániť, nakoľko nevie identifikovať príčinu tejto poruchy?

 Znova je dôležité, či ste auto kupovali ako spotrebiteľ alebo ako podnikateľ.

Ak ste auto kúpili ako spotrebiteľ, vaše práva sa riadia Občianskym zákonníkom, ktorý upravuje túto situáciu jednoznačne. Neodstrániteľné vady, ktoré nebránia riadnemu užívaniu veci, vás oprávňujú len na primeranú zľavu, nie však na odstúpenie. Občiansky zákonník vám dáva právo odstúpiť od zmluvy, len ak sú splnené súčasne dve podmienky: vada musí byť neodstrániteľná a súčasne musí brániť riadnemu užívaniu veci. Zmluva môže spotrebiteľovi teoreticky poskytnúť aj viac práv – nepredpokladáme však, že by predajcovia boli až tak ústretoví, aby umožnili odstúpiť od zmluvy aj pre drobné (napr. čisto kozmetické) vady.

Zaujímavé v tejto súvislosti je, že aj menšie vady, ak je ich viac alebo sa vyskytujú opakovane, môžu niekedy byť posúdené rovnako ako zásadná vada (viď ustanovenie nižšie).

Predpokladáme, že vopred neviete, že ide o neodstrániteľnú vadu. Typická situácia potom bude vyzerať asi takto: Vy vyzvete predávajúceho, aby vadu odstránil – a ten vám po nejakom čase oznámi, že sa to nedá. V zmysle Obchodného zákonníka formálne platí, že ak predávajúci neodstráni vadu v príslušnej lehote, máte právo od zmluvy odstúpiť. O právo odstúpiť však môžete ľahko prísť, ak ste pred odstúpením nedodržali všetky povinné kroky – o správnom postupe sme už hovorili.
Ak ste auto kúpili ako podnikateľ, situácia sa (ako obvykle) bude posudzovať v prvom rade podľa znenia konkrétnej kúpnej zmluvy. Ak by zmluva danú otázku neriešila, bude sa postupovať podľa § 437 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje nároky kupujúceho pri nepodstatnom porušení zmluvy.

Pre zaujímavosť, pri príprave na tento rozhovor som si preštudoval niekoľko súdnych rozhodnutí. Vo viacerých prípadoch súd neuznal odstúpenie kupujúceho práve pre nedodržanie predpísaného postupu.

Ale vráťme sa k otázke: Obchodný zákonník (na rozdiel od Občianskeho zákonníka) nerozlišuje, či vada bráni alebo nebráni riadnemu užívaniu veci. Podľa Obchodného zákonníka teda formálne máte (za predpokladu dodržania príslušnej procedúry) právo odstúpiť od zmluvy – a to aj pre drobnú neodstrániteľnú vadu. V praxi to však nebude také jednoduché. Po prvé, zmluva môže upraviť vaše práva inak. Po druhé, kupujúcim sa často nepodarí dodržať predpísaný postup – neupozornia vopred na možnosť odstúpenia alebo odstúpia neskoro. Po tretie, ďalšie obmedzenia môžu vyplývať zo zákona. A po štvrté, súd výnimočne nemusí uznať ani formálne platné odstúpenie od zmluvy vtedy, ak usúdi, že odporuje zásadám poctivého obchodného styku. O taký prípad by mohlo ísť práve vtedy, ak by dôsledky odstúpenia boli absolútne neprimerané závažnosti vady. Takže napríklad drobný nedostatok funkcie alebo len nepatrná kozmetická vada by nemusela súdu stačiť na to, aby vaše odstúpenie uznal.