Aj keď sú v posledných rokoch motory Renault v kráľovskej disciplíne motoršportu kritizované, radia sa medzi najúspešnejšie z hľadiska výhier v F1. Renault sa však preslávil aj v armáde.

Kým sa však k tomu dostaneme podrobnejšie, treba povedať, že Renault stál už pri vzniku samotného motoršportu. Žiaľ, rok 1903 bol pre celý motoršport tragický, pretože pri pretekoch Paríž-Madrid došlo k sérii nehôd a usmrtení viacerých divákov a rovnako tak v týchto pretekoch našiel smrť aj Marcel Renault. Už o tri roky neskôr sa však značka Renault zapisuje do histórie, jej vozidlo riadené v Maďarsku narodeným pretekárom Ferencom Sizsom totiž vyhráva vôbec prvú Grand Prix, ktorá sa kedy konala. Dovtedy sa totiž jazdili automobilové preteky na otvorených cestách z bodu A do bodu B, tentoraz to bola uzavretá trať s rovnakým štartom a cieľom, tak ako to poznáme dodnes. A hoci sa Renault môže pochváliť množstvom víťazstiev v pretekoch cestovných automobilov či v rely, najvýznamnejšiu stopu zanechal práve v pretekoch monopostov F1.

Renault Sport na scéne
Všetko sa to v podstate začalo v roku 1976, kedy si značka zriadila divíziu Renault Sport. Práve v tomto roku Renault definitívne pohltil značku Alpine a zrodil sa aj okruhový špeciál Renault Alpine A442, ktorý disponoval dvojlitrovým agregátom s prepĺňaním a v roku 1978 porazil v slávnych pretekoch 24 hodín Le Mans aj značku Porsche. Rok pred týmto víťazstvom sa objavila značka aj na tratiach GP F1. Žltobiely monopost, poháňaný šesťvalcovým motorom, disponoval ako prvý v pretekoch F1 prepĺňaním a odštartoval tak tzv. turboéru, trvajúcu až do konca osemdesiatych rokov. Žiaden jazdec však titul s prepĺňaným agregátom Renault nezískal, najbližšie k tomu bol v roku 1983 Alain Prost, nakoniec však aj napriek väčšiemu počtu víťazstiev podľahol o dva body Piquetovi (o rok neskôr prehral Prost súboj o titul majstra sveta s Laudom o 0,5 bodu!). Následne sa Renault ako tím z F1 sťahuje (1986) a zostáva len ako dodávateľ pohonných jednotiek.

Po skončení éry turbomotorov sa Renault predstavuje revolučným desaťvalcom s pneumaticky ovládanými ventilmi a od roku 1991 až do roku 1997 vyhrávajú monoposty poháňané týmto agregátom všetky tituly konštruktérov (a s výnimkou rokov 1991 a 1994 aj všetky tituly jazdcov). V roku 1998 už Renault nie je oficiálnym dodávateľom motorov, no po dlhšej pauze sa znova v roku 2002 vracia ako fabrický tím (šasi vyvíjal pôvod-ný tím Benetton, motor bol znova vo vlastnej réžii), aby v rokoch 2005 a 2006 znova zvíťazil ako v pohári konštruktérov, tak aj jazdcov. Ďalšie tituly značke Renault v rokoch 2010 až 2013 prinieslo partnerstvo s tímom Red Bull. Renault sa tak stal po Ferrari druhým najčastejšie vyhrávajúcim agregátom v F1.

Nielen pre civil
Pravdou je, že odvrátiť porážku francúzska sa mu podarilo vďaka civilným vozidlám, konkrétne taxíkom Renault AG. Keď sa totiž nemecké vojská pod velením Helmuta von Moltkeho valili v roku 1914 takmer neohrozene na Paríž, stihli Francúzi vďaka týmto parížskym taxíkom na front pri rieke Marne dopraviť dostatok posíl, ktoré nemecký postup zastavili. Počas prvej svetovej vojny sa Renault stal prvým výrobcom tanku, ktorý disponoval otočnou vežou. Aj vďaka tankom Renault FT sa nakoniec podarilo Nemcov poraziť. „FT-čko“ sa následne stalo legendou a dokonca si zabojovalo ešte aj v druhej svetovej vojne. To už však Renault vyrábal vynikajúce tanky R35 a R40, ktoré v mnohom prevyšovali nemecké tanky zo začiatku vojny, zlá taktika však tentokrát nedovolila dosiahnuť prvovojnový úspech.