Veľmi dôležitú časť TCO tvoria zostatkové ceny. Samozrejme, vo vzťahu k nadobúdacej cene. Pre účely TCO je jedným z najdôležitejších ukazovateľov to, za akú cenu sa dá vozidlo predať na reálnom trhu.
Kým účtovná zostatková cena automobilu môže byť nulová, tá trhová sa nulovej hodnote pri aspoň trochu rozumne prevádzkovanom fleete nikdy nepriblíži. Výnimkou môžu byť niekedy iba špeciálne vozidlá – viacmenej nepredajné, a teda dojazdené až do takého stavu, keď majú hodnotu železného šrotu. V prípade osobných vozidiel by však takéto niečo nemalo nastať. A to ani v prípade, že niekto vo firme určí pre konkrétny model takú špecifikáciu, ktorá vôbec nezodpovedá realite trhu. Nevhodné prvky príplatkovej výbavy, excentrická farba vozidla a ďalšie negatíva môžu amortizáciu (teda rozdiel medzi nadobúdacou a odpredajnou cenou) iba zvýšiť, ale auto sa predá. Trochu iná situácia vládne v prémiovom segmente, kde je riziko opačné – amortizáciu zvýši príliš „orezaná“ špecifikácia, najmä ak chceme vozidlá predávať ako zánovné. Na našom trhu takmer neexistuje skupina zákazníkov, ktorí by mali záujem o prémiový automobil so základnou motorizáciou a výbavou, avšak za vysokú cenu ročného alebo maximálne dvojročného vozidla. Tajomstvo priaznivých zostatkových hodnôt ale netkvie iba vo vhodnom výbere modelu a inteligentnej kombinácii motorov, prevodoviek, prvkov výbavy, čalúnení a lakov. To je základ, ktorý ide v plnej miere za manažmentom spoločnosti. Okrem toho musí naň nadväzovať taktiež zodpovedajúca starostlivosť o zverené vozidlá zo strany vodičov. A tu vzniká často problém, lebo prinútiť vodičov k zodpovedajúcej starostlivosti o svoj automobil býva ťažké.
Dvaja vodiči, rôzny výsledok
Záujemca o ojazdené vozidlo sa nerozhoduje ani tak podľa jeho technického stavu, pretože ten sa zisťuje obtiažne, ale podľa základných štatistických údajov (rok výroby, počet najazdených kilometrov) a podľa toho, čo vidí. Je síce pekné, že má dané auto najazdených iba 95 000 km, ale čo je to platné, ak má na laku veľa odrenín, prepálené čalúnenie, poškriabané plasty v interiéri a ďalšie neprehliadnuteľné poškodenia? Potom sa môže stať, že sa lepšie predá rovnaký model s najazdenými 110 000 km, avšak s patričnou starostlivosťou počas celej doby prevádzky. Kupujúci sa väčšinou zaujímajú o stav interiéru. Tí poučenejší vedia, že im môže o skutočnom stave vecí kadečo prezradiť. Dvaja vodiči odovzdajú svoje automobily po rovnakej porcii najazdených kilometrov v diametrálne odlišnom stave. Kým v jednom prípade bude mať kupujúci pocit, že auto najazdilo viac kilometrov, ako sa deklaruje, v druhom prípade bude naopak jasať nad výhodnosťou ponuky. Rozdeliť vodičov na poctivých a na „ničiteľov“ je ale problematické, najmä vo veľkých fleetoch, kde je detailný a sústavný dohľad logistickým problémom. Preto je dobré pokúsiť sa nadmerné opotrebenie maximálne eliminovať zavedením vhodných opatrení.
Kolesá
Veľa firiem kupuje základné automobily svojho vozidlového parku s oceľovými diskami a plastovými puklicami. Tieto puklice môžete uskladniť a použiť až pri predaji. Ide totiž o dielec, ktorý spôsobuje viac zlosti ako úžitku a štyri roky by určite nevydržal. Ak ste ale kúpili vozidlo s diskami zo zliatiny, hoci v rámci akčnej ponuky, potom môžete dokúpiť ešte tie oceľové a efektné zliatinové uskladniť a použiť pri predaji. Novotou žiariace disky dokážu presvedčiť nejedného kupca... Zdá sa vám takýto postup trochu nenáležitý? Ide o to, kam až chcete prísť v hľadaní úspor, ale v tomto prípade riešime iba vzhľad vozidla a ak na ňom záleží, možno si objednať takzvané hybridné oceľové kolesá. Samozrejme, hovoríme o vozidlách využívaných na najnižších úrovniach, benefitné automobily sa už dnes asi bez „pekných“ kolies nezaobídu.
Čalúnenie
O užívateľovi vozidla napovie mnohé aj čalúnenie. Fľaky, prepálené poťahy, výrazne opotrebené koberce na podlahe, to všetko vysiela ku kupujúcemu negatívny signál. Teda k vhodným opatreniam na zvýšenie zostatkovej hodnoty patrí snaha ochrániť čalúnenie vozidla. Sedadlo vodiča a spolujazdca možno napríklad vybaviť poťahmi, ktoré ochránia pôvodné čalúnenie. Výber je dnes veľký a ceny sú prijateľné. PRe lePŠÍ sTaV VoZiDiel Automobily možno taktiež vybaviť vložkou do nákladového priestoru, aby sa v maximálnej miere zabránilo jeho opotrebeniu. Ak ju automobilka neponúka v rámci svojej doplnkovej výbavy alebo je príliš drahá, môžete si ju nechať vyrobiť hoci zo záťažového koberca. Zadajte jednoduchú výrobu nejakému šikovnému remeselníkovi a táto nepatrná investícia sa určite vráti. Ak ide o vozidlá typu kombi, môže byť vložka dvojdielna alebo rozkladacia, aby bola chránená aj zadná strana operadiel sedadiel. Podobnú ochranu si zaslúži čalúnenie na podlahe interiéru. Buď formou vyberateľných koberčekov, alebo gumených vložiek, ktoré sú z hľadiska ochrany čalúnenia pod nimi vôbec najlepšie. Dôležitou súčasťou ochrany interiéru je aj jeho pravidelné čistenie. Ak sa nemôžete spoľahnúť na poriadkumilovnosť vodičov, zabezpečte si napríklad pravidelné čistenie interiéru firemných vozidiel pri servisnej prehliadke.
Lak
Ochrana laku vozidla môže zahŕňať prídavné bočné nalepovacie lišty, zabraňujúce poškodeniu bokov karosérie otváranými dvermi vedľa stojacich vozidiel. Vyplatí sa taktiež ochrana hrán dverí proti poškodeniu pri otváraní. Za zváženie stojí potiahnutie najexponovanejších častí vozidla ochrannou fóliou. Moderné transparentné fólie nezanechávajú po odstránení na laku stopy a lak pod nimi mení starnutím odtieň podobne, ako nepolepené časti karosérie, pretože prepúšťa UV žiarenie. Ponúka sa najmä ochrana predného nárazníka, kapoty a krytov spätných zrkadiel, čo sú miesta, ktoré počas jazdy schytajú najväčšiu porciu drobných kamienkov, prachu a hmyzu. Takáto ochrana vyjde na čiastku asi 120 eur a rozdiel v stave medzi autom neochráneným a ochráneným môže byť zaujímavý. Fólia zamedzí erózii laku, neobjavia sa teda ani bodové „výkvety“.
Výhodná investícia
Po investícii v ráde niekoľkých stoviek eur do ochrany vzhľadového stavu vozidla možno rátať s tým, že sa jeho hodnota na trhu s ojazdenými vozidlami zvýši o viacnásobok takejto investície. Problém, na ktorý naráža mnoho fleetových manažérov u nadriadených zložiek, je nechuť investovať do vozidla peniaze, ktoré sa vrátia až za štyri roky.
Text: Richard Plos