Ak ste už dospeli k rozhodnutiu, aké vozidlo je pre vašu firmu najvhodnejšie, je dobré dôkladne si daný typ preklepnúť v rámci všetkých konkurenčných ponúk.
Pod typom vozidla v tomto prípade myslím to, či ho poháňa naftový alebo benzínový motor, či ide o sedan, kombi, automobil s automatickou alebo manuálnou prevodovkou, atď. Následne už prichádza na rad selekcia medzi jednotlivými značkami. Vychádzajme z toho, že emocionálny podtón tu nehrá žiadnu úlohu. V takomto prípade sú dôležité štyri položky, ktoré v konečnom dôsledku rozhodnú o celkových nákladoch, teda o TCO. Aby som bol presnejší, vyskytuje sa tu ešte aj piata položka, a tou je poistenie, tomu sa však budeme venovať nabudúce. Takže základnou položkou je, samozrejme, cena vozidla. Tomuto aspektu robí garde ďalšia položka, a to zostatková cena/hodnota. V tesnom závese za nimi nasledujú servisné náklady a prevádzkové náklady.
Byť pripravený
S výslednou sumou, ktorú vás bude stáť auto, je to občas ako so štátnymi zákazkami. Prvotná cena je priaznivá, potom však treba doplatiť za to, alebo hento. Preto je hneď na začiatku pri výbere vozidla dobré zistiť si aj náklady, ktoré budú vyhradené servisu. Dnes by vám už ktorýkoľvek importér mal vedieť presne vyčísliť, koľko bude stáť klasický servis, ktorý na dané obdobie predpisuje výrobca. Úkony spojené s prehliadkou vozidla, výmenou prevádzkových kvapalín (motorového a prevodového oleja, brzdovej, či chladiacej kvapaliny) a iného spotrebného materiálu (olejové, vzduchové, či palivové filtre). Vo väčšine prípadov sa takéto prehliadky pohybujú v cenách od 700 do 2000 eur, čo nie sú úplne zanedbateľné rozdiely, najmä ak sa bavíme o početnejšom autoparku. A z našej skúsenosti vyplýva, že napríklad dlhší servisný interval (30 000 vs 15 000/20 000 km) neznamená, že servisné prehliadky budú lacnejšie... V tomto momente už teda máme v rovnici TCO dve známe hodnoty – nákupnú cenu a cenu servisných prehliadok. Z hľadiska výdavkov na servis vozidla to však rozhodne nie je všetko. Už v minulom článku som spomínal, že je dôležité poznať aj konštrukciu vozidla, pretože práve tá dáva isté predikcie možných budúcich servisných nákladov. Reč je o dielcoch podliehajúcich opotrebeniu. Medzi takéto dielce patria brzdové komponenty, časti zavesení kolies, akumulátorová batéria, spojka, alternátor a tiež štartér. Áno, toto všetko sa môže počas životnosti vozidla pokaziť a dokonca sa to niekedy stáva aj v záruke, no díler sa jej uznaniu bráni rôznymi ťahmi, ako je nesprávny jazdný štýl vodiča a podobne. Aj táto téma bude predmetom samostatného článku. Vráťme sa teda k samotnému zisťovaniu možných budúcich nákladov.
Pozor na výbavu
V minulom vydaní sme rozoberali aj tému bezpečnostnej výbavy z pohľadu vodiča. Teraz sa k nej vrátime, ale pohľad bude na výsosť ekonomický. Rôzne prvky výbavy totiž vedia výrazným spôsobom navýšiť rozpočtovú kapitolu „Poistné udalosti“. Zoberme si napríklad aktívny tempomat. Jeho súčasťou je radar, ktorý býva zväčša umiestnený v prednom nárazníku, či v maske chladiča. Pri čelnom náraze je viac než pravdepodobné, že sa poškodí, čo rozhodne nie je lacnou záležitosťou, keďže len samotný radar stojí asi 800 eur. No z našich skúseností vieme, že nemusí ani dôjsť k samotnej nehode. Stačí menší „ťukanec“ alebo zaparkovanie do primrznutého snehu. Vtedy sa radar pohne a aby správne fungoval, treba ho znova nakalibrovať. Rovnako je to aj so svetlometmi. V podstate platí, že čím sofistikovanejšie, tým drahšie a tým pádom bude drahšia aj samotná oprava vozidla. Aj preto je dobré dať si vopred naceniť aj tieto položky, rovnako aj najexponovanejšie časti karosérie. Samozrejme, mieru vplyvu týchto nákladov na celkové TCO si už vie správca autoparku vyhodnotiť od množstva a typu poistných udalostí v predchádzajúcich rokoch.
Cena rozhodne nie je všetko
Reč je o cene náhradných dielcov ako takých. Pomerne dôležitým parametrom je totiž aj dĺžka, ktorú si vyžiada ten-ktorý servisný úkon. Takzvané normohodiny sú totiž neoddeliteľnou súčasťou výslednej faktúry. Je preto dobré mať so servisom jasne stanovenú, ideálne aj zazmluvnenú cenu za normohodinu. Vo väčšine prípadov sa cena normohodiny líši, či už ide o mechanické, alebo napríklad karosárske práce. Ak teda budete zostavovať dopyt ohľadne cenovej ponuky na výmenu dielcov podliehajúcich opotrebeniu, okrem ceny si treba rozhodne do kalkulácie vyžiadať aj cenu normohodiny a hlavne samotnú normohodinu určenú pre výmenu daného dielca. V minulosti sa nám totiž stalo, že keď sme pre niektoré spoločnosti robili kontrolu servisných nákladov, narazili sme na pomerne zásadné rozdiely v normohodinách. Výrobca napríklad predpisoval úkon s dĺžkou 2,7 normohodiny, servis si však zaúčtoval viac ako päť hodín! Dôvodov na takéto nie úplne kóšer jednanie je viacero. Ak sa totiž chcete stať značkovým servisom, musíte splniť podmienky, ktoré stanovuje importér. Tie sú často veľmi prísne a najmä finančne nákladné, niektoré stroje, ktoré je nutné kúpiť, sa často svojou činnosťou priamo nezaplatia, takže si to servis občas takto kompenzuje. Druhou príčinou, ktorou sa v servisoch oficiálne argumentuje (o tej prvej príčine sa hovorí len v zákulisí) je, že napríklad sa to nepodarilo vymeniť v danom čase, lebo bolo niečo zahrdzavené, či poškodené. Ani jeden, ani druhý argument však vás ako zákazníka nemusí zaujímať. Výrobca totiž tie normohodiny nestanovuje ako šprint, mala by tam byť dostatočná časová rezerva. A ak vám servis argumentuje, že bolo niečo napríklad na podvozku zahrdzavené, tak vlastne ide proti sebe. Jednotlivé pravidelné servisné prehliadky totiž neobsahujú len úkony ako je výmena náplní či filtrov, ale predpisujú aj kontrolu či ošetrenie niektorých podvozkových častí. Ak sa napríklad takáto činnosť zanedbá, môže sa stať, že po dvoch zimách prídete na nastavenie geometrie a tam ak nevedia rýchlo povoliť zahrdzavené excentre, narátajú vám výrazne dlhší čas. Toto je však jednoznačne chyba servisu, ktorý zanedbal údržbu. Stačí totiž z času na čas tieto skrutky premazať a predíde sa tak problémom s uvoľňovaním, prípadne vylúči sa oprava strhnutej skrutky...
Značkový či neznačkový
Z vyššie napísaného vyplýva, že položkami, na ktorých sa dá teoreticky ušetriť, sú ceny za dielce a prácu (normohodinu). A práve tu sa začína dilema medzi autorizovaným a neautorizovaným servisom. Vďaka blokovej výnimke totiž môžete bez strachu zo straty záruky absolvovať servisnú prehliadku nového vozidla aj mimo autorizovaný servis danej značky. To má svoje nesporné výhody, ale aj isté úskalia. Hlavnou výhodou sú vo väčšine prípadov samotné ceny, ktoré sú často podstatne nižšie ako ceny v autorizovaných servisoch. Prax nás však naučila, že všetko je otázkou dohody. Samozrejme, čím väčší objem prác skrz väčší počet vozidiel viete servisu dať, tým bude ochotnejší vám v cenotvorbe vyjsť v ústrety. Tu majú jednoznačne navrch väčšie firmy, najmä v takom prípade, ak od daného dílera vozidlá aj nakupujú. Ako som už ale spomínal vyššie, je dobré si dopredu vyžiadať kalkulácie servisných nákladov. Neautorizované servisy vychádzajú výhodne pre tie firmy, ktoré majú rozmanitejšiu skladbu autoparku, pretože pre ne je v podstate jedno, koľko máte v autoparku rôznych značiek. Pri desiatich rôznych autách sa tu vyjednáva zľava ľahšie, ako v desiatich autorizovaných servisoch po jednom aute... Výhodou autorizovaného servisu je to, že jasná servisná história vytvára dobrý základ pre prípadné reklamácie. Pri neautorizovanom servise, ak sú dodržané všetky servisné podmienky dané výrobcom, tiež neprichádzate o záruku, ale... Tu rozhodne odporúčame mať s neautorizovaným servisom vopred vyjasnené a najmä zmluvne podchytené, že ak dôjde k poruche, ktorá spadá pod záruku, poskytnú vám všetky relevantné dokumenty, ktoré budú potvrdzovať, že pri nimi vykonávanom servise nedošlo k porušeniu podmienok záruky. Úplne ideálnou situáciou by bolo, ak dokážu všetky formality s týmto súvisiace vybaviť za vás, čo vám ušetrí veľké množstvo času.
Originál či náhrada?
Veľkou témou pri servisných prácach na vozidlách sú aj ceny náhradných dielcov a prevádzkových kvapalín. Táto kapitola nemá nadŕžať ani jednej strane, nakoniec ja viem z vlastnej a dosť draho zaplatenej skúsenosti povedať, že jednoznačný verdikt sa nedá vysloviť. Sú prípady, kedy je lepšie siahnuť po drahom originále a sú momenty, kedy stačí aj lacnejšia náhrada. To všetko je vždy otázka kilometrového nájazdu, zaťaženia daného dielca, či spoľahlivosti dodávateľského zdroja. Dnes vám už aj autorizované servisy vedia ponúknuť lacnejšie alternatívy k originálnym dielcom, no stále viete na trhu nájsť podstatne lacnejší dielec. Pri autách spadajúcich pod záruku by som však bol viac než opatrný, respektíve obozretný treba byť vždy. V prípade cien náhradných dielcov totiž občas platí starý reklamný slogan: „Nie som tak bohatý, aby som si kupoval lacné veci“. Ak sa aj rozhodnete nakupovať náhrady, siahnite radšej po výrobkoch osvedčených značiek najmä vtedy, ak auto jazdí veľké porcie kilometrov. Zásadnou chybou je totiž porovnávať len cenu samotných dielcov. Ak nejaký lacnejší dielec vydrží o polovicu menej, ale je o dve tretiny lacnejší, ešte ste nevyhrali. Treba mať totiž spočítané aj náklady na výmenu navyše a tiež prestoje vozidla i vodiča, ktoré sú spojené so servisnými prácami. No a v takomto prípade už nižšia cena nemusí byť naozaj nižšou.
Na čo sa pýtať
Aj keď si dáte vypracovať cenovú kalkuláciu nákladov spojených s predpísanými servisnými prehliadkami, ideálne je rozdeliť si to aj na drobné. Vďaka tomu budete mať prehľad, čo sa pri ktorej servisnej prehliadke mení a na základe svojich skúseností to môžete po dohode so servisom prispôsobiť potrebám vášho fleetu. Ako vzor sme si pripravili tabuľku, ktorá by mohla byť mustrou a súčasťou vášho dopytu pri výberovom konaní. Určite sa neuspokojte len s informáciou o cene predpísaných servisných prehliadok. Je dobré sa dopredu informovať aj na ďalšie ceny náhradných dielcov. A to nielen tých, ktoré sa jazdou bežne opotrebujú, ale je dobré vedieť aj niektoré ceny karosárskych dielcov. Autá síce môžu byť poistené, ale spoluúčasť nemusí byť tiež najnižšia. Nami pripravená tabuľka je len orientačná. Údaje v nej sú variabilné, podľa konštrukcie, ktorou disponuje vami vyberané vozidlo.