Po hatchbacku Ceed sa nám do rúk dostáva aj jeho praktickejšia verzia – päťdverové kombi SW. Skúšali sme jeho benzínovú aj naftovú verziu.

Hoci sa ešte nedávno zdalo, že praktickým kombi verziám zvoní zásluhou neuveriteľne dynamického rozvoja segmentu crossoverov umieráčik, prax ukazuje, že minimálne v segmente nižšej strednej triedy ide stále o mimoriadne žiadaný artikel. Dokonca záujem je tak veľký, že Kia predstavila v modelovom rade Ceed rovno jeho dve verzie – praktickejšiu s tradičným označením SW a štýlovejšiu, trochu zavádzajúco pomenovanú ProCeed. Tentoraz sme sadli za volant tradičného kombi SW a rovno ho vyskúšali v dvoch verziách. Prvú poháňal úplne nový naftový štvorvalec 1.6 CRDi (100 kW/136 k) a druhú benzínový motor 1.4 T-GDI (103 kW/140 k). To, že najnovšia generácia modelu Ceed patrí medzi najvydarenejšie kompakty súčasnosti, sme si povedali už v minulom vydaní magazínu Fleet firemné automobily pri teste naftového hatchbacku 1.6 CRDi. Pri opise jeho kombi verzie SW sa teda skôr sústredíme na rozdiely vyplývajúce z iného typu karosérie a rozdielne charaktery aktuálne testovanej dvojice, dané motormi odlišnej koncepcie.

Viac litrov, aj miesta nad hlavou
Kombi verzia prichádza s rovnakým rázvorom ako hatchback (2650 mm), nárast celkovej dĺžky o 290 mm (na 4600 mm) teda pripadá na dlhší zadný previs. To konštruktérom umožnilo zväčšiť základný objem kufra o celých 230 l na výsledných 625 l. Čo to znamená v praxi? Podľa našich meraní sa podlaha kufra predĺžila o značných 285 mm (na 1070 mm), čo len potvrdzuje, ako konštruktéri účelne využili dlhšiu karosériu. Po sklopení zadného deleného sedáku tak môžete v Ceede SW prevážať predmety dlhé až 2 m. Do kufra kombi verzie sa vám však bude náklad aj lepšie nakladať, nad prahom je totiž jej nakladací otvor o 30 mm širší. Pri ťažkých predmetoch však príde vhod aj nakladacia hrana položená o 40 mm nižšie (625 mm). Smerom dozadu pomalšie klesajúca strecha dlhšieho kombi znamená aj o čosi viac miesta nad hlavami zadných pasažierov. Bonus 10 mm síce neznamená bombastickú hodnotu, dokazuje však, ako dobre je na tom v tejto oblasti už základný päťdverový hatchback.

Tichý spoločník
Či sa už budeme baviť o naftovej, alebo benzínovej verzii, vždy môžeme konštatovať, že ide o tiché auto. Naftový motor 1.6 CRDi je úplne novým agregátom (U3), ktorý sa vyznačuje nielen lepšími emisiami, ale aj konštrukčnými riešeniami zameranými na jeho lepší akustický prejav. A v praxi naozaj fungujú. Počas jazdy jeho naftový klapot vôbec nevnímate, spaľovanie nafty decentne prezrádza len vzdialený klapot pri voľnobežných otáčkach a vyššia hlučnosť pri vytáčaní k obmedzovaču (turbodiesel sa roztočí až na 5000 ot./min). Benzínový štvorvalec 1.4 T-GDI je, samozrejme, ešte tichší. Kultúra jeho chodu aj samotné odhlučnenie v kabíne sú excelentné a pri zastavení na semaforoch nemáte bez pohľadu na otáčkomer šancu zistiť, či motor vôbec beží. V kabíne je pri voľnobehu úplné ticho, bez akýchkoľvek vibrácií. Svoj sýtejší prejav motor prejaví až v pásme nad 3000 ot./min, kedy ukáže svoju dynamickejšiu tvár a jemný sýty zvuk pekne dotvára jeho dynamický charakter. Stále však zostáva viac tichým, ako hlučným motorom. Silnou stránkou naftového motora sú predovšetkým dlhé pracovné a dovolenkové cesty. Pri bežnom tempe 90 km/h točí na najvyšší prevodový stupeň (VI.) len 1700 otáčok, čo ho s rezervou posúva do oblasti najväčšieho krútiaceho momentu a totálnej pracovnej pohody. V tiahlych stúpaniach sa tak vie do kolies poriadne oprieť a Kia bez potreby podraďovania zvláda aj prudké stúpania. Benzínový Ceed SW nám v rovnakých momentoch na otáčkomere ukazoval hodnotu 2000 ot./min, aj on však zostával v pracovnej pohode a hlboko v pásme maximálneho krútiaceho momentu (aj keď o 38 Nm menšieho ako pri 1.6 CRDi). Pri výjazde na diaľnicu a zrýchlení na 130 km/h sa motor naftového kombi roztočí na 2500 otáčok, zatiaľ čo 1.4 T-GDI je v tej chvíli o 500 otáčok vyššie. Stále však zostáva tichý a neobťažuje hlučnosťou. V oboch prípadoch prevláda v kabíne skôr aerodynamický šum a na hrubozrnných asfaltoch aj výraznejší hluk od odvaľujúcich sa kolies.

Pružný a pružnejší
Pri hodnotení pružnosti boli obidva motory až prekvapujúco vyrovnanými súpermi. Benzínový motor potiahne takmer od voľnobehu a do 2900-3000 otáčok ukazuje svoju prívetivú tvár. Poskytuje skôr komfortný charakter a príjemne „mäkkú“ charakteristiku vzdialene pripomínajúcu naftový motor. Ak však zatlačíte na pílu, niekde okolo spomínaných 3000 otáčok pocítite jemný kopanec a akési jeho „prepnutie“ do športovejšej charakteristiky. Ceed SW vyletí ako pokropený živou vodou a predvedie svojich 242 Nm v celej kráse. Všetko sa to deje veľmi plynulo a spojito, takže menej všímavý vodič si túto zmenu ani neuvedomí. Najmä pri predchádzaní pomalších áut je to však veľmi užitočný jav. Len pre lepšiu predstavu, pri zaradenom piatom prevodovom stupni to zodpovedá rýchlosti približne 95 km/h. Naftový motor potrebuje k životu aspoň tých 1400-1500 otáčok, inak s vami odmieta debatovať. Ak sa v ňom však „zapália sadze“, predvádza lineárny záťah až takmer k obmedzovaču. Pri hodnotení maximálnych zrýchlení z 50 na 90 km/h je na tom benzínová verzia o 1,5 s lepšie (3,8 vs. 5,3 s). Zaujímavé je, že s identickým rozdielom (tiež v prospech motora 1.4 T-GDI) zvládli aj zrýchlenia 60-120 km/h (7,9 vs. 9,4 s).

Kórejský „Európan“
Je úžasné sledovať, ako dôsledne, po pomalých ale ráznych krokoch, sa model Ceed v jednotlivých svojich generáciách jazdne dotiahol na najlepšie európske kompakty. Kým kedysi platil za sofistikovaný, ale nie príliš vychovaný model, ktorý si na dierach rád odskočil a ponatriasal posádku, dnes platí úplne opačné garde. Mnohých svojich konkurentov by mohol vyučovať v kultivovanosti a uhladenosti jazdy. Nové kombi dostalo od konštruktérov do vienka mimoriadne komfortný podvozok, ktorý na rozbitých slovenských cestách bez najmenších problémov pohltí väčšinu nerovností a veľmi účinne ich odizoluje od posádky v aute. Krok dopredu urobili konštruktéri nielen v oblasti zladenia tuhosti pružín a tlmičov, ale aj pri odizolovaní náprav od skeletu karosérie. Dômyselnou úpravou silentblokov, ramien aj geometrie náprav sa im skutočne podarilo urobiť podvozok tichším. Jazdu po rozbitých úsekoch tak už nesprevádza hlučné a ostré bubnovanie kolies po asfalte, čo však zostalo, je valivý hluk. V akustickej izolácii podbehov kórejské dvojičky Kia Ceed/Hyundai i30 na najlepších v segmente stále strácajú. Slušne pracoval aj asistent diaľkových svetiel. Na tlmené svetlo prepínal včas a čo je ešte dôležitejšie, po minutí auta v protismere dlho nečakal a relatívne rýchlo znova aktivoval diaľkové svetlá (nie tak rýchlo ako Ford, no rýchlejšie, než modely koncernu VW). Problém mu robili len autá prichádzajúce kolmo na smer jazdy z vedľajšej ulice. Na ne nedokázal svetelný senzor Kie reagovať a tak na nich Ceed SW často zboku svietil diaľkovými svetlami. Občas ho miatli aj veľké reflexné značky popri ceste. Výborne je naladený aj posilňovač riadenia. Spätná väzba vo volante stále chýba, na to si však v dobe elektrických posilňovačov a bezpečnostných asistentov musíme zvyknúť. Napriek tomu je cítiť, že sa konštruktéri pohrali aj s naladením riadenia.

Nezožerú vás
S porovnávaním spotrieb sme začali na diaľnici. Tu si (pri 130 km/h) brala benzínová Kia rovných sedem litrov, čo je naozaj dobrá hodnota. Na naftovú verziu však pochopiteľne nestačila, tej tu pri každých 100 km stačilo 5,8 l nafty. Na túto hodnotu sa motor 1.4 T-GDI dostáva až po spomalení na 110 km/h, no to je naftový Ceed SW už na spotrebe 4,5 l/100 km. Na testovacej trase Banská Bystrica – Revúca si benzínový Ceed SW vypýtal 4,8 l/100 km, verzii s naftovým štvorvalcom 1.6 CRDi tu však stačili rovné štyri litre.

Kia Ceed SW - rozmery

Kia Ceed SW 1.4 T-GDi - technické údaje

Kia Ceed SW 1.6 CRDi - technické údaje

FOTOGALÉRIA