Osobné verzie dodávok sú v kurze. Svoje o tom vie aj Peugeot, ten tú svoju dokonca od bežných úžitkových verzií najnovšie odlíšil aj menom. Testovali sme dve verzie naftového modelu Rifter 1.5 BlueHDi.

Peugeot Partner je na trhu malých dodávkových áut už roky stálicou. Jeho kvality dodnes ocenili tisícky súkromných aj firemných zákazníkov, čo automobilku zaväzuje a zároveň ženie k jeho neustálemu vylepšovaniu. Tentoraz však neprichádza len s jeho výraznejšou modernizáciou. Peugeot totiž postavil jeho úplne novú generáciu. Nové základy a iná filozofia si žiadajú aj nové meno. Osobné verzie sa tak oddnes volajú Rifter, zatiaľ čo strohejšie vybaveným úžitkovým ostáva staré, známe pomenovanie Partner.

S rozdielnym make-upom
Na test sa nám dostali do rúk dve naftové verzie. Obe síce poháňal naftový štvorvalec 1.5 BlueHDi plniaci najnovšiu emisnú špecifikáciu Euro 6d-Temp, no líšil sa svojim naladením aj prevodovkami. Kým hnedý a musíme uznať, že aj štýlovejší Rifter GT Line, poháňala výkonnejšia verzia naladená na 96 kW (130 k), modrý Rifter s výbavou Allure hnal vpred turbodiesel so skromnejším výkonom 75 kW (102 k). Ten navyše spolupracoval s päťstupňovou manuálnou prevodovkou, zatiaľ čo výkonnejší posielal silu motora k predným kolesám cez šesťstupňový manuál. Tu hneď poznamenáme, že prevodovka so šiestimi stupňami sa nám zdala presnejšia a dráhy jej páky o niečo kratšie. V praxi to však nič neznamená a bez problémov sme si na to po pár kilometroch zvykli.

Telocvičňa na kolesách
Prvý dojem z kabíny auta je veľmi pozitívny. Masy tvrdých plastov nepôsobia lacno, návrhári popracovali na ich farebnom zladení s poťahmi sedadiel a celkovo je cítiť, že chce Rifter čo najrýchlejšie zabudnúť na svoj robotnícky pôvod. A darí sa mu to dobre. Koncept kabíny s prístrojmi vystrčenými vysoko nad malý volant (i-cockpit) nemusí vyhovovať každému, musíme však uznať, že konštruktéri svoju víziu neustále zdokonaľujú a z ergonomického hľadiska jej nie je čo vytknúť. Na rozdiel od modelu 308 tu krásne vidíme na prístroje, všetko je akosi viac po ruke a príjemne rýchla je konečne aj odozva 8-palcového dotykového displeja na stredovej konzole. Zbytočne široký sa nám zdá len mohutný stredový tunel, z ktorého vyčnieva radiaca páka. Na druhej strane je pravda, že nášmu pravému kolenu nijak nevadil a ako satisfakciu v sebe ukrýva veľké odkladacie priestory (navyše uzatvárateľné praktickými roletkami).

Z priestorového hľadiska Rifter poteší vo všetkých smeroch. Jeho kabína je širšia než v konkurenčnom Renaulte Kangoo, či VW Caddy, vzadu sme mu pred kolenami pasažierov namerali o 15 mm viac miesta ako v Peugeote 308 SW a vďaka šírke v lakťoch dokonca o 10 mm väčšej ako na predných sedadlách sa na troch samostatných zadných sedadlách relatívne pohodlne usadí aj trojica dospelých. O nadštandardnej výške kabíny sa ani nemusíme baviť. Batožinový priestor poteší svojim základným objemom (775 l) aj pravidelnými tvarmi. Jeho podlaha je v základnom päťmiestnom usporiadaní dlhá 985 mm, pričom po zložení zadných sedadiel sa predĺži až na 1,8 m. Peugeot navyše používa premyslený skladací mechanizmus, kedy sa so sklápaním operadla zároveň posúva sedák dopredu a dole k podlahe. Výsledkom je tak skoro rovná predĺžená podlaha.

Kus poriadnej techniky
Nový naftový štvorvalec by si tu zaslúžil samostatný materiál, jeho konštrukcia totiž plne zodpovedá aktuálnym požiadavkám na čisté emisie a tak tu nájdeme všetky moderné riešenia dostupné pre naftové motory (vrátane vstrekovania močoviny AdBlue). Zaujímavosťou je, že Peugeot sa po rokoch s motorom 1.5 BlueHDi opäť vrátil k šestnásťventilovej konštrukcii (posledná evolúcia motora 1.6 HDi používala len osem ventilov). Podľa akustiky by ste rozdielne výkonové verzie motora veru nespoznali. Obe sú aj vo veľkej karosérii Riftera príjemne utlmené a svoj naftový pôvod dávajú poznať až pri vytáčaní do vyšších otáčok pri dynamickej jazde. Určité rozdiely v jazdnom prejave tu však sú. Pri slabšej verzii sme sa museli viac sústrediť na kontrolu otáčkomera. Päť stupňov totiž znamená väčšie preskoky medzi jednotlivými prevodovými stupňami, čo sa môže najmä pri jazde s naloženým autom rýchlo vypomstiť. Ak totiž motor klesne pod hranicu 1400-1500 otáčok, cítiť, že mu dochádza dych a žiada podradenie. Kým sa tak cez mesto so silnejším Rifterom relaxačne prevaľujeme na piaty prevodový stupeň, slabší prejavuje ochotu len na štvorku. Ak však za mestom pridávame, na pružné zrýchlenie na 90 km/h je paradoxne lepšie pripravený ten slabší a na 90 km/h sa bez radenia dostane o viac ako sekundu skôr. Pri využívaní radenia je však pochopiteľne reálne dynamickejší Rifter s výkonom 130 k. Keď totiž porovnáme ich maximálne zrýchlenia z 50 na 90 km/h (aj s radením prevodových stupňov), silnejší to natrie slabšiemu o celých 1,4 s (5,8 vs. 7,2 s).

Nad silnejším motorom pouvažujte aj v prípade, keď plánujete častejšie využívať veľkú užitočnú hmotnosť auta. Po naložení oboch testovaných vozdiel sa začínajú rozdiely medzi charakteristikami ich motorov prejavovať ešte výraznejšie. Nejde ani tak o lepšiu pružnosť v diaľničných stúpaniach, ako skôr viac istoty pri predchádzaní pomalších áut na okresných cestách. So slabšou verziou musíte častejšie kapitulovať a zmieriť sa s tým, že zostanete „visieť“ za pomalším autom pred vami.

Pevná škatuľa
Vzhľadom na jeho rodinné určenie považujeme jazdné vlastnosti Riftera za viac než dostačujúce. Z konštrukčného hľadiska je podlaha auta kombináciou novej modulárnej platformy EMP2, na ktorú vzadu nadväzuje riešenie známe z doterajšej generácie modelu Partner (vpredu vzpery MacPherson, vzadu vlečené ramená s progresívnymi pružinami). Pri jazde si treba uvedomiť, že vysoká užitočná hmotnosť (541 kg) má výrazný vplyv na jazdný prejav. S prázdnymi Rifterom sa aj na rozbitých úsekoch plných zákrut bez problémov udržíte za väčšinou bežných áut. Predná náprava pekne vedie stopu a nenechá sa rozhodiť ani v momente, ak vonkajším kolesom trafíte väčšiu dieru. Tlmiče udržia koleso na ceste a v rovnováhe udržia aj zadnú nápravu. Tá odskočí do strany až v prípade vyslovene rýchlej jazdy skombinovanej s necitlivými zásahmi neskúseného vodiča do riadenia. Zaujímavé pritom je, že sme spoza volantu takmer nevnímali rozdiel medzi jazdou na 16 a 17 palcových diskoch. V oblasti komfortu a dokonca ani zhoršenej akustiky. Pozor na zmenu charakteru po naložení auta. Bočné náklony síce stále drží pod kontrolou, viac hmotnosti vzadu a odľahčená predná náprava však znamenajú výraznejšiu nedotáčavosť. Elektronika stabilizačného systému je našťastie ostražitá a preventívne zasahuje už v predstihu. Skrotiť roztancovanú vysokú „škatuľu“ plnú nákladu totiž nie je žiadna sranda. Medzi krajnými polohami volantu sme namerali 2,9 otáčky, ovláda sa príjemne a aj keď neposkytuje ideálnu spätnú väzbu, riadenie je presné a jeho charakteristika dobre ladí s malým plochým volantom.

Vetru neporučí
Pri sledovaní praktických spotrieb nás prekvapila ich vyrovnanosť. Na diaľnici (130 km/h) sa obidve verzie pretláčali s vetrom a obe si pritom vzali 7,5 l/100 km. Rozdiel bol len v tom, že slabšia pri tom točila 2750 otáčok (V.), zatiaľ čo silnejšia len 2500 ot./min. (VI.). Pri spomalení na rýchlosť 90 km/h však apetít oboch Peugeotov výrazne klesol. Pri takmer rovnakých otáčkach (1800 vs. 1850 ot./min.) sa ich spotreby vždy ustálili v rozmedzí 4,1 – 4,3 l/100 km. A ak by ste čakali rozdiel aspoň na našej tradičnej trase medzi Banskou Bystricou  Revúcou (85 km), znova vás sklameme. Slabší si tu vzal 4,5 l/100 km a silnejší len 4,4 l/100 km. A to je dobrá správa, ukazuje sa totiž, že vyšší výkon motora 1.5 BlueHDi v tomto prípade nie je vykúpený vyššími praktickými spotrebami.

Peugeot Rifter 1.5 BlueHDi - rozmery

Peugeot Rifter 1.5 BlueHDi 102 k - technické údaje

Peugeot Rifter 1.5 BlueHDi 130 k - technické údaje

FOTOGALÉRIA