Nová maska, pozmenené tvary, ani modernejšia technika z neho úplne nové auto nerobia, neznamená to však, že o svoje miesto na výslní hodlá prísť. Naopak, pre konkurenciu ostáva CLS aj po rokoch poriadne tvrdým orieškom.

Mercedes-Benz CLS bol vždy výnimočným autom. Nie v zmysle nadpriemernej kvality, tá bola rovnako dobrá ako pri konvenčnej triede E, išlo skôr o jeho nadhľad pri riešení nepodstatností ako veľkosť kufra, úžitkové vlastnosti, či využiteľnosť na dovolenkových cestách. Nie, toto nie je konvenčný prepravník, ale auto, ktoré reprezentuje a nahlas tlmočí inak nastavené priority majiteľa. Úžasné je, že si aj napriek tomu zachováva zvyšky zdravého rozumu a ponúka komfort hodný veľkých limuzín. Áno vyzerá inak a nejde s davom, no v oblasti pohodlia na dlhých cestách poskytuje to isté, čo ostatné limuzíny s trojcípou hviezdou v rodnom liste. A to je recept, ktorý spoľahlivo funguje dodnes. Vyskúšali sme nedávno zmodernizovaný naftový Mercedes-Benz CLS 350 BlueTEC 4Matic.

Kabína auta pôsobí dostatočne luxusne na to, aby ste vedeli, že sedíte v Mercedese. Materiály sú výborné, kvalita jej spracovania tiež a ovládače nájdu priaznivci značky tam, kde sú na to zvyknutí. Jasné, že to tu nie je dokonalé, nájdite však auto bez chyby. Monitor na stredovej konzole je nižšie, než by sa možno patrilo a pri nastupovaní do nízkych sedadiel sa musíte trochu viac skláňať než pri klasickom „Éčku". Lenže toto by mal budúci majiteľ CLS akosi automaticky očakávať, nemyslíte? Už len pohľad na zvažujúcu sa nízku strechu dáva tušiť, že si CLS žiada trochu viac gymnastického nadania. Naše merania to koniec koncov aj potvrdili.

Vpredu je približne rovnaká porcia miesta ako v triede E. Tá je na šírku v lakťoch, ramenách aj pri hlave o čosi väčšia než testované CLS, rozdiely sú však len minimálne (cca 5-20 mm) a subjektívne ich nevnímate. V CLS sme sa za vysokými bokmi karosérie cítili viac „utopení" a pocit klaustrofóbie sa tu dostaví podstatne skôr než v normálnej limuzíne, že by tu však bolo vyslovene tesno, sa povedať nedá. Zlé to nie je ani na hlavu, kde sme namerali o 20 mm menej miesta než v Mercedese E. A to aj napriek faktu, že sedáky sú v CLS o 20 mm bližšie k podlahe (v najnižšej možnej polohe).

V podobnom duchu sa nesie aj miesto vzadu. Na šírku je to tu opäť užšie len o pár milimetrov, na hlavu je už však v CLS menej o celých o 40 mm (v porovnaní s triedou E). Menej sme namerali aj v oblasti kolien, čo môže byť ovplyvnené inou polohou sedenia v nižšej karosérii (rázvory majú CLS aj E trieda zhodné). Dvaja pasažieri vysokí 182 cm sa dozadu posadili bez akýchkoľvek problémov, pri nastupovaní však museli výraznejšie skloniť hlavu. Priestor medzi strechou a zadným sedákom je v CLS o masívnych 110 mm nižší ako v triede E. O 70 mm je menšia aj celková výška nástupného otvoru dozadu.

Rozdiely sú pochopiteľne aj vo využiteľnosti kufra. Kým v ich objemoch rozdiely veľké nie sú (+ 15 l v prospech triedy E), do CLS naložíte cez nakladací otvor podstatne menší predmet. Na Éčko stráca v šírke aj výške otvoru vždy pekných pár centimetrov. Zaujímavé je, že výšku nakladacej hrany majú obe autá na milimeter rovnakú (670 mm).

Pár praktických postrehov máme aj k fungovaniu automatického prepínania diaľkových svetlometov. Ak máte svetlá v režime AUTO a manuálne ste predtým preventívne prepli na stretávacie (napr. aby ste neoslňovali protiidúce autá), po opätovnom prepnutí na diaľkové sa v určitých prípadoch stretávacie svetlá neprepnú. Ak totiž nie sú splnené podmienky (ste v obci a pod.), systém ich na váš pokyn jednoducho neaktivuje. Aby ste mali nad svetlami plnú kontrolu, musíte ich prepnúť do klasického manuálneho režimu. Rozdiel je aj v tom, ako medzi stretávacími a diaľkovými svetlami Mercedes prepína. V režime AUTO vám zakaždým predvedie efektné divadlo s postupným rozsvecovaním jednotlivých LED segmentov, čo pred autom postupne vykreslí rozširujúci sa lúč pripomínajúci laserovú šou. Paráda, toto vás bude jednoducho baviť. Ak však máte manuálny režim, prepínanie je v porovnaní s prvým režimom nuda. Svetlomety sa jednoducho hneď prepnú na plný výkon diaľkových svetiel.

Automatický režim inak funguje vcelku bezproblémovo. Výborne sme si to vyskúšali na úseku, kde meriame spotrebu (BB-RA). Prvých 14 km cesty plnej zákrut a zákerných horizontov si systém počínal bezproblémovo, rozoznával autá v protismere aj v našom pruhu a nedal sa pomýliť hmlou ani tiahlymi zákrutami. Prvýkrát nám blikol až autobus po spomínaných 14 km (horizont, pravotočivá zákruta), kým sme však dorazili do cieľa, oslnili sme celkom ešte asi 5 áut. Vzhľadom na náročnosť a nevypočítateľnosť terénu to považujeme za výborný výkon. Potvrdilo sa však staré známe pravidlo, že v náročných terénoch je lepšie spoľahnúť sa na vlastné zmysly a prepínať svetlá manuálne. Zvykať sme si museli aj na to, že nám na prístrojovom paneli svietila modrá kontrolka diaľkových svetiel a v protismere sme pritom neustále míňali iné autá. Je to naozaj zvláštny pocit. Pokiaľ sa budeme baviť o výkone LED svetiel, je výborný. Fenomenálne je najmä narábanie so smerovaním a dĺžkou lúčov.

Obdiv si CLS zaslúži za odhlučnenie podvozku. Nejde o odizolovanie podbehov a podlahy auta, tie sú podľa očakávania fenomenálne, ide skôr o to, ako účinne je potlačený prenos hluku od ramien do skeletu karosérie. Pri jazde po dierach sa spod auta ozýva len vzdialené a dobre tlmené bubnovanie, ktoré v kabíne takmer nepočuť. Zo sna precitnete až pri veľkom vyvesení kolesa, kedy sa pruženie natiahne na maximálnu úroveň, mechy „sadnú" na krajný doraz a celým skeletom preletí rana, ktorej sa až zľaknete. Ako sme však už neraz spomínali, ide skôr o všeobecne známu vrodenú necnosť pneumatického pruženia (takto búchajú všetky autá na „vzduchu").

Jazda v CLS je za každých okolností skoro relaxačná, dokonca ani na panelovej ceste a pružení prepnutom do športového režimu nepôsobí vyslovene nepríjemne. Jasné, poriadne s vami nadhadzuje a pôvodná poddajnosť zavesenia sa rýchlo vytratí, no viac ako prehnane tvrdú jazdu by ste to definovali skôr ako „pohotovostný režim" na potlačenie bočných náklonov v rýchlych zákrutách. Na rýchle zmeny zaťaženia (vyhýbacie manévre, núdzové brzdenie uprostred zákruty a pod.) reaguje Airmatic pohotovo. Aj keď však bolo CLS aj na rozbitých povrchoch naozaj pohodlným autom, nemôžeme sa zbaviť dojmu, že trieda C vybavená novšou generáciou komunikačnej siete medzi jednotlivými riadiacimi jednotkami vedela s príplatkovým pneumatickým pružením meniť svoj charakter o čosi rýchlejšie.

Pohon všetkých kolies pomocou plnohodnotného medzinápravového diferenciálu fungoval na zasnežených cestách bez pripomienok. Pomocou elektronikou ovládaných lamelových spojok pohotovo prerozdeľuje silu medzi prednú a zadnú nápravu a spoza volantu jeho prácu nijak nevnímate. Už dávno nejde len o trakciu, či nebodaj efektné pretáčavé výjazdy zo zákrut, systém 4Matic tu výborne spolupracuje so stabilizačným systémom a tak sa celý čas stará najmä o to, aby šlo auto tam, kam zatočíte volantom a nerozhadzovalo pritom svojimi širokými bokmi. Jazda s ním po čerstvo zasneženej ceste je tak zaujímavým zážitkom. Zadupnete plyn do podlahy, prevodovka váhavo zvolí optimálny prevodový stupeň a CLS ticho vystrelí dopredu. Je jedno, po akom povrchu v tej chvíli ide, proste zrýchli a drží smer. Dokonca aj brzdí akosi účinnejšie, než by ste vzhľadom na jeho hmotnosť čakali. Vytýkať mu niečo a hľadať chyby nemá význam, na klzkých povrchoch jazdí výborne.

Zle si však nepočína ani na suchom asfalte. Nečakajte atletické zmeny smeru a budete spokojní. Buďme k sebe úprimní, je to ťažké auto a hoci obúva pneumatiky široké až 255 mm (čo spolu s hnacou silou trochu otupuje reakcie riadenia), v ostrých oblúkoch cítite, že ho k pohybu musíte trochu premáhať. Jeho rozbehnutá karoséria má neuveriteľnú kinetiku a zmeniť smer všetkej tej hmoty nie je práca pre slečinky. Ak naň nebudete tlačiť, aj v tiahlych oblúkoch bude pôsobiť príjemne nenútene a odhliadnuc od rozmerov aj obratne. Skrátka, je predovšetkým pohodlný. Ak treba, vie zabrať, ale nie je to ono.

„Naše" CLS malo pod kapotou turbodiesel s objemom 3,0 l naladený na 185 kW (252 k). Ak by sa to niekomu zdalo málo, musíme ho vyviesť z omylu, aj na auto ťažké takmer 2 tony je jeho 620 Nm viac než dostačujúcich. A nič na tom nemení ani fakt, že si čosi z výkonu uberajú aj pasívne odpory pohonu všetkých kolies. CLS sa hýbe s neuveriteľnou ľahkosťou. Elán mu nedochádza ani pri diaľničných rýchlostiach, kde dokáže efektne zrýchliť aj z tempa 130 km/h. Škoda len trochu ospalých reakcií prevodovky 7g-Tronic. Tá je svojou ležérnosťou známa aj z iných modelov a pravdupovediac, pretrhnúť sa nejde ani tu. V ekonomickom režime radí rozvážne a snaží sa motor udržiavať pod hranicou 2000 otáčok, náhlym pridaním plynu (keď potrebujete povedzme vyraziť z vedľajšej na hlavnú) ju však vrátite do reality a kým si uvedomí, že už nejde o ekonomiku ale rýchlosť reakcií, naozaj jej to chvíľku trvá. Situácia sa o čosi zlepší, keď ju prepnete do štandardného režimu, atléta však z CLS neurobí ani tento režim. Ide však o zvyk, Mercedes skrátka za každých okolností uprednostňuje komfort a plynulosť pred čímkoľvek iným.

Tradičný testovací úsek BB-RA sme štartovali pri teplote -2 °C, napriek tomu sme už po 35 km jazdy (v Brezne) dosiahli priemernú spotrebu len 6,3 l/100 km a ukazovateľ ECO jazdy nám vykazoval vo všetkých troch sledovaných parametroch (zrýchľovanie, rovnomernosť jazdy , spomaľovanie) hodnoty 100 %. Šlo nám to skrátka perfektne . Po 52 km jazdy, pred stúpaním na horský prechod Zbojská, svietila na displeji palubného počítača priemerná spotreba 6,5 l/100 km. Po prechode Zbojskej, dole pod kopcom (pri vjazde do Tisovca) sa CLS mohlo opäť pochváliť spotrebou 6,3 l/100 km. Práve tu sa krásne ukázalo, ako efektívne vie ťažký Mercedes hospodáriť s vlastnou kinetickou energiou. S rovnakou spotrebou sme nakoniec došli aj cieľa cesty v Revúcej. Medzičasom však vonkajšia teplota klesla na -6 °C. Diaľničný úsek Trnava - Banská Bystrica zvládlo „cé-el-esko" pri priemernej rýchlosti 121 km/h so spotrebou 7,3 l/100 km. Pre úplnosť a ešte lepšiu predstavu dodáme, že 25 km dlhú trasu (Revúca-Tisovec) sme pri vonkajšej teplote -5 °C a intenzívnom snežení zvládli s priemernou spotrebou 7,4 l/100 km (vrátane studeného štartu).

Pri pozvoľnom zrýchľovaní na diaľnici držal Mercedes až po tempo 105 km/h zaradený piaty prevodový stupeň, potom však v rýchlom slede zaradil šestku a po jemnom povolení plynového pedálu 7G-Tronic okamžite zaradil najvyšší prevodový stupeň. Športovo založeným „strelcom" tak môže pripadať automat naozaj trochu ospalý. Ak idete pri zaradenej sedmičke tempom 95 km/h (1400 ot./min.) a prevodovka je prepnutá v ekonomickom režime, ani po rýchlom zadupnutí plynu do podlahy sa skôr ako za sekundu, dve 7G-Tronic nespamätá. Po chvíli rozmýšľania mu dôjde, že to so zrýchlením asi myslíte naozaj vážne a rovno podradí až do štvorky, čím vyženie ručičku otáčkomera niekde k hranici 2500 ot/min a donúti CLS k pružnému zrýchleniu pripomínajúcemu štart dopravného lietadla.

Tabuľky - technické údaje
Tabuľky - rozmery