Už ste niekedy vyskúšali Daciu Lodgy? Mali by ste to urobiť, v kombinácii s naftovým motorom a výbavou Stepway ide o veľmi použiteľnú, trochu imidžovú a skutočne praktickú kombináciu.
Dacia Lodgy je na trhu už nejaký ten piatok, jej imidžová verzia Stepway sa však medzi zákazníkov začala infiltrovať len nedávno, pri výbere auta na test sme tak siahli práve po nej. Má vôbec význam hrať sa pri aute ako Dacia na imidž a voliť verziu s dodatočným oplastovaním? Podľa nás áno, dizajnovo auto ozvláštni, opticky rozbije vysoký pontón karosérie a v niektorých momentoch sú plasty na podbehoch naozaj prínosom.
Testovali sme sedemmiestnu verziu (oproti päťmiestnej si musíte za tretí rad sedadiel priplatiť 600 eur) vybavenú naftovým štvorvalcom 1.5 dCi naladeným na 80 kW (109 k). Ak chcete tento motor, máte v podstate na výber len dve najvyššie výbavy – testovanú Stepway a ešte vyššiu Celebration. S nižšou Arcticou kúpite len verziu 1.5 dCi s max. výkonom 66 kW (90 k) a päťstupňovou manuálnou prevodovkou (výkonnejšia verzia je spojená so šesťstupňovým manuálom).
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Celkové spracovanie kabíny zodpovedá určeniu a cene auta. Ide o cenovo dostupné rodinné MPV, čakajte preto tvrdé plasty, odkladacie poličky bez čalúnenia a veľké plastové plochy bez zbytočných okrasných obložení. Kvalita spracovania je však slušná a bežnému užívateľovi tu v podstate nemá čo vadiť. Jasné, sú tu ergonomické prešľapy v podobe ovládania klaksónu na konci ľavej páčky pod volantom, ovládania sklonu svetiel umiestneného kdesi hlboko pod palubnou doskou, príliš plytkých stojanov na poháre, či úzkych odkladacích priestorov vo dverách, do ktorých nepostavíte veľkú fľašu ani náhodou, ale to je už proste Dacia a musíte s tým počítať. Dá sa s ňou žiť, len jej musíte čosi tolerovať. Pochváliť však musíme intuitívne ovládanie dotykového displeja audiosystému a navigácie. Jednoduché, prehľadné, s veľkými ikonami. A samozrejme obrovský vnútorný priestor.
K variabilite kabíny toho Lodgy veľa nepovie. Druhý a tretí rad sedadiel nie sú pozdĺžne posuvné, len ich jednoducho sklopíte, odklopíte aj so sedákom, alebo tretí rad z auta úplne vyberiete. Manipulácia s ním je na pomery veľkých vanov veľmi jednoduchá, je ľahký a dobre sa dáva aj späť na svoje pôvodné kotevné miesta. Čo sa týka miesta na hlavu, vo všetkých troch radoch je ho skutočne dostatok (vrátane tretieho radu), v pozdĺžnom smere majú cestujúci v treťom rade dokonca viac miesta ako tí pred nimi. V Dacii Lodgy sa skutočne pohodlne odvezie všetkých sedem pasažierov aj na dlhšiu cestu. Len im musí stačiť miniatúrny kufor (v sedemmiestnej konfigurácii).
Lacnejšiu konštrukciu cítiť aj pri riešení klimatizácie, Nejde o jej účinok, ten je aj ja na tak veľkú karosériu dostatočný, no každé zapnutie a vypnutie jej kompresora sprevádza mierne trhnutie autom. Pre posádku neznateľné, no citlivejší vodič cíti, ako mu kompresor berie výkon na kolesách. Po čase sme si to však prestali všímať a už nám to nevadilo.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Jednoduchá konštrukcia podvozku so vzperami MacPherson vpredu a zadnou vlečenou nápravou spojenou torznou priečkou dáva predpoklady jeho vysokej životnosti. A pri pohľade naň ten dojem skutočne máte. Predné spodné ramená síce nie sú masívne výkovky, ale robustné plechové výlisky so širokým rozvidlením a veľkými silentblokmi. Na aerodynamické kryty podvozku zabudnite, spod auta sa tak pri jazde ozýva viac šumu než je dnes zvykom, ten však do kabíny preniká aj okolo stĺpikov karosérie a tak sa hluk od kolies v aute nejako stráca. Výborný je však komfort pruženia. Zavesenie dokáže odfiltrovať aj väčšie diery a autom sa pri ich prejazde neozývajú nepatričné rany (cítiť však prenos rázov do riadenia). Len cítiť, že skelet karosérie dostáva zabrať a pri veľkej námahe sa má tendenciu trochu krútiť (spoznáte to aj podľa zavŕzgania vnútorných plastov a tesnení dverí pri schádzaní z vysokého obrubníka).
Riadenie vám veľa spätnej väzby neponúkne, veľký volant takmer nekladie odpor a v tiahlych oblúkoch nemá prílišnú tendenciu vracať sa do stredovej polohy. Možno by to chcelo trochu menej posilňovacieho účinku. Bude to však vadiť bežnému majiteľovi tohto auta? Pochybujeme.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Ako prvej sa budeme tentoraz venovať spotrebe. S naftovým motorom pod kapotou dokáže Lodgy prekvapiť naozaj nízkou spotrebou. Aj napriek vysokej karosérii so slušným aerodynamickým odporom sa dokáže pri ustálenej rýchlosti 90 km/h držať len tesne nad štvorlitrovou hranicou, ani zrýchlenie na 110 km/h ho však priemerne nedostane nad päť litrov. Cestovanie diaľničným tempom (130 km/h) držalo spotrebu vždy v rozmedzí 6,5 – 7,0 l/100 km (podľa poveternostných podmienok). Na krátkej trase (cca 10 km, vrátane studeného štartu) si auto vypýtalo 5,6 l/100 km (pri obsadení dvomi osobami). Náš tradičný testovací okruh (BB-RA) zvládlo s priemernou spotrebou 5,0 l/100 km (v opačnom smere dokonca len 4,7 l/100 km). Tu nezaškodí napísať, že v čase testu malo testované auto najazdených len necelých 3500 km. Presun naprieč Slovenskom zvládla rodinná Dacia so štvoricou dospelých a ich batožinou na palube priemerne za necelých 5 l/100 km (miestami priemerná spotreba dokonca klesla na 4,6 - 4,7 l/100 km). Celkovo jazdí veľmi úsporne a spotrebe v konečnom dôsledku veľmi neublíži ani zapnutá klimatizácia.
Motor je pružný dosť, ale skákať po hlave si zasa nenechá. Ak pri zaradenej šestke zarazíte plyn do podlahy, Lodgy na podradenie do päťky vyzýva až do rýchlosti 125 km/h a nejakých 2100 otáčok (až po ich prekročení zhasne informačná šípka podradenia). Naopak, aj pri maximálne akcelerácii vyzýva na zaradenie vyššieho prevodového stupňa už okolo hranice 3700-3800 ot/min. Poteší aj fakt, že agregát je v bežne používaných otáčkach tichý a do kabíny neprenáša žiadne vibrácie, či iné nepríjemné rezonancie. Dôležité je len držať ho nad hranicou 1500 otáčok, pod nimi už začína dunieť a stráca ťah.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
