Rozvoj elektromobility je nezastaviteľne rozbehnutý. Ako rýchlo sa však k tomuto trendu pridajú slovenskí motoristi, závisí aj od podpory štátu. A tá dostáva ďalšie konkrétnejšie kontúry.
Koncom uplynulého roku bol slovenskou vládou schválený tzv. Návrh akčného plánu rozvoja elektromobility v SR, ktorého predkladateľom je Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR). Je to rozsiahly plán, o čom svedčí aj zoznam spolupracujúcich strán. Okrem iného sú to príslušné rezorty štátu, členovia pracovnej skupiny pre elektromobilitu, distribučné spoločnosti, Združenie automobilového priemyslu SR (ZAP SR), agentúra SARIO či Slovenská asociácia pre elektromobilitu.
Tento návrh nadväzuje na viaceré predošlé relevantné slovenské aj európske dokumenty a jeho horizont je krátkodobý, do roka 2020. Pokrýva pomerne široký rámec, až po národohospodárske súvislosti a rozvoj ekonomiky štátu či oblasti vzdelávania. My sa na nasledujúcich riadkoch pozrieme na témy, ktoré by z obsahu návrhu akčného plánu mohli byť zaujímavé z pohľadu manažmentu firemných automobilových flotíl.
Akčný plán vychádzal okrem iného z evidencie vozidiel, ktorá k dátumu 31. 8. 2018 registrovala 888 elektrických vozidiel (BEV) v kategórii M1, 90 vozidiel BEV v kategórii N1 a 686 plug-in hybridných vozidiel (PHEV). Odhad počtu registrácií elektrických vozidiel predpokladá do roku 2030 výrazný nárast (presnejšie čísla si pozrite v grafe v tomto článku) a viaceré body aktuálneho akčného plánu rozvoja elektromobility si navýšenie ich počtu aj explicitne kladú za svoj cieľ, resp. majú ho priamo uvedený ako ukazovateľ úspešného splnenia danej úlohy.
Špeciálne ešpézetky a vyhradené pruhy
V priebehu roku 2019 má pokračovať uplatňovanie nepriamej finančnej podpory pre elektrické vozidlá „formou maximálneho zníženia daní a poplatkov, spojených s prevádzkou elektrického automobilu.“ Gestorom tohto opatrenia je Ministerstvo financií SR. Ročná sadzba dane pre elektrické vozidlo má byť nulová, pre plug-in hybrid je znížená o 50%.
S účinnosťou od 1. mája 2019 má Ministerstvo vnútra SR zabezpečiť zavedenie špeciálnych tabuliek s evidenčným číslom vozidla, ktoré budú farebne odlíšené. Návrh akčného plánu rozvoja elektromobility vo svojej dokumentácii uvádza aj konkrétny vizuál návrhu s plochou značky vo svetlo modrej, namieste tradičnej bielej podkladovej farby. Tento návrh sa týka tak elektrických áut, ako aj plug-in hybridov.
Veľmi zaujímavo hlavne pre motoristov v preplnených mestách znie návrh, podľa ktorého by vyhradené jazdného pruhy, v ktorých smeli doteraz jazdiť vozidlá MHD a taxi služieb, mohli využívať aj elektrické automobily. Toto opatrenie nadväzuje na vyššie spomenuté navrhované odlišné evidenčné tabuľky, s rovnakým dátumom účinnosti, teda od 1. 5. 2019. Návrh však upozorňuje, že má ísť iba o dočasné opatrenie s trvaním odhadovaným maximálne do roku 2025 až 2030 – v závislosti od toho, aký rýchly bude reálny rast počtu nových registrácií elektrických áut.
Neoddeliteľnou súčasťou podpory elektromobility je podpora výstavby nabíjacej infraštruktúry. V tomto smere požaduje Návrh akčného plánu zjednodušenie administratívneho procesu pri schvaľovaní ich výstavby, s účinnosťou k termínu 30. 6. 2019. Pri notoricky komplikovanej administratíve vo všetkých možných oblastiach života privátneho aj firemného motoristu je to veľmi dôležitá požiadavka. Zvlášť s ohľadom na to, že od roku 2018 do roku 2020 sa odhaduje nárast celkového počtu verejných nabíjacích staníc na Slovensku so stredne rýchlym a rýchlym nabíjaním z približne 280 až na 750.
Budovanie nabíjacej infraštruktúry má byť priamo previazané aj s výstavbou nových parkovacích miest. Za konkrétnych majetkových technických a situačných okolností má byť v nebytových budovách najmenej jedno z piatich parkovacích miest vybavené nabíjacou stanicou. Cieľový dátum? Marec 2020.
Do januára 2025 sa plánuje stanovenie požiadaviek aj na minimálne počty nabíjacích staníc pre rezidenčné budovy. Ešte do konca tohto roka je ale vypísaný termín na osadenie nabíjacích staníc na parkovacie miesta úradov štátnej správy, určené pre verejnosť, ak týmito parkovacími miestami daný úrad disponuje.
Podpora parkovania od veľkých miest?
Podpora elektromobility môže mať rôzne formy, poskytované na rozličných úrovniach. Nielen zo strany EU alebo nášho štátu, ale napríklad aj zo strany magistrátov. Preto sme oslovili päť najväčších slovenských miest, či neplánujú napomôcť majiteľom elektrických a plug-in hybridných vozidiel výhodnejšími podmienkami pri parkovaní, ktoré býva vo väčších mestách kritickým problémom. Do termínu uzávierky čísla nám prišli odpovede z Bratislavy a Banskej Bystrice.
Podpora elektromobility v Bratislave má aktuálne predovšetkým podobu výstavby nabíjacích staníc. Doteraz sa hlavné mesto podieľalo na vybudovaní deviatich nabíjacích staníc, z čoho 3 sú rýchlonabíjacie stanice s jednosmerným prúdom (DC) a jedna nabíjacia stanica je pre elektrobusy. V spolupráci so spoločnosťou ZSE a v komunikácii s jednotlivými mestskými časťami plánuje Bratislava inštaláciu ďalších nabíjacích staníc. Ku každej z nich sa spravidla plánujú dve vyhradené parkovacie miesta s patričným vyznačením. Do konca roku 2020 má byť v spolupráci so ZSE vybudovaných 50 nabíjacích staníc so striedaným prúdom (AC) a ďalších 5 rýchlonabíjacích s jednosmerným prúdom (DC). V odpovedi na našu otázku ohľadom priamej podpory elektromobility vo forme zvýhodneného parkovania sa zástupcovia hlavného mesta vyjadrili, že v rámci parkovacej politiky zvažujú „cenové zvýhodnenie pre elektromobily.“
Priama podpora elektromobility v Banskej Bystrici má zatiaľ formu desaťpercentnej zľavy na všetky parkovacie karty v rámci dočasného parkovania na území mesta. Na túto zľavu majú oprávnenie držitelia vozidiel s hybridným pohonom na základe predloženie osvedčenia o evidencii vozidla. K tomu sa pridáva pilotný projekt štyroch vyhradených parkovacích miest na najväčšom sídlisku mesta, na parkovisku Rudohorská, naviazaných na plánované osadenie nabíjacích staníc. Parkovanie v tejto zóne je bezplatné a v rámci pilotného projektu nebude spoplatňované ani samotné nabíjanie. K rozširovaniu parkovacích a nabíjacích kapacít, ako aj k eventuálnemu spoplatneniu nabíjania, pristúpi Banská Bystrica na základe výsledkov tohto pilotného projektu.
Zmeny v uplatnení pohonných látok sa nečrtajú
V rámci prípravy tohto materiálu nás tiež zaujímalo, či štát, konkrétne Ministerstvo financií, neplánuje zmenu zákona o dani z príjmu, konkrétne paragrafu, ktorý stanovuje, čo je v rámci pohonných hmôt oprávnený daňový náklad. Nastavenie daného paragrafu totiž výrazným spôsobom hendikepuje plug-in hybridy. Tie aj podľa novej normy WLTP dosahujú priemernú papierovú hodnotu spotreby cca 1,8-2,3 l/100 km. V realite však ich spotreba atakuje hodnoty okolo piatich litrov, čo je ešte stále na vozidlá tejto veľkosti výborný údaj. Každopádne však takto firmám vzniká výrazná nadspotreba a náklady, ktoré nie sú nákladmi znižujúcimi základ dane, teda firma to hradí zo zisku. Celkovo nastavenie tohto paragrafu nie je šťastné a podľa nás ide proti snahe o väčšiu ekologickosť autoparku SR.
Ministerstvo financií nám odpovedalo, že v súčasnosti analyzuje možné úpravy daného zákona (zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), pričom ale v oblasti uplatnenia pohonných látok nepredpokladá zmeny. Už podľa súčasne platného zákona o dani z príjmov sa podľa Ministerstva za daňové výdavky považujú výdavky na spotrebované pohonné látky vo výške stanovenej podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze. Ministerstvo financií nám pripomenulo, že „ak sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, je možné vychádzať zo spotreby preukázanej dokladom, ktorý vydá špecializovaná organizácia alebo osoba oprávnená na vydávanie osvedčenia o spotrebe pohonných látok“.
Ako sa zdá, podpora elektromobility zo strany štátu je veľmi komplexnou témou. A na jednej strane to vyzerá to tak, že sa v tomto smere začínajú veci hýbať v stále konkrétnejších oblastiach. Zároveň však máme pocit, že pre všestrannú spokojnosť budeme potrebovať ešte veľa trpezlivosti a že bude nutné vytvárať zo strany automobilového sektora na zákonodarcov ten správny tlak, s konkrétne formulovanými požiadavkami.
Text: Ladislav Malák a Ján Keder
Foto a ilustrácie: Dreamstime, MH SR a archív
